Nie je to síce nejaké okrúhle “výročie”, ale práve také dobré ako akékoľvek iné na napísanie toho, čo má Kika nové.
Takže po poriadku…
S chodením je to fajn. Cupitá nám jedna radosť, aj keď ešte stále to nie je také klasické našlapovanie z päty na špičku, ale skôr také dup-dup-dup na celé chodidlá. A pády nie sú zriedkavosťou. Ale aj tak veľký pokrok. Raz do týždňa k nám chodila domov fyzioterapeutka Karen, ale Kikine doterajšie pokroky sú aj tak jej vlastná zásluha, lebo s Karen si veľmi nepadli do oka. Chceli sme tomu dať šancu, ale po vyše mesiaci sme sa akurát dnes rozhodli, že v tomto nebudeme pokračovať. Karen je síce ok, ale nechce sa nám vyhadzovať peniaze za niečo, čo síce neškodí, ale ani nepomáha.
Naopak, rozhodli sme sa investovať do nejakého pohybového “krúžku”. Veľmi som bola naklonená myšlienke prihlásiť sa s Kikou na plávanie, ale keďže sa nám zdalo, že potrebuje skôr trénovať rovnováhu a koordináciu, tak sme začali raz do týždňa chodiť do telocvične, kde deti naháňajú bubliny z bublifuku, jašia sa s loptami, skáču na veľkej nafukovačke a podobne. Zatiaľ si tiež na to len zvyká, ale vyzerá, že toto by mohlo byť ono.
Ústa sa jej nezastavia (a sú veru chvíle, kedy by mi nevadilo, keby mala aspoň dočasný vypínač). Slová som už dávno prestala počítať a teraz len s úžasom počúvam, ako skladá vety. Komentuje všetko, čo robí, alebo čo robíme my (Polievka je horúca. Mama pofúka. Už nepáli. Mňam, mňam… Špinka. Do koša. Nájdeme ho… Ku mne sadnúť. Knižku prečítame… Čo to obiš? Nepechu…). Niekedy sa jej podaria aj perličky ako kohutut (kohút), nikkkam nechoť, zobrať púúúôštu… a fakt si dávam záväzok, že aspoň trochu z toho natočím, lebo je to zábava počúvať.
Až na pár anglických slov je to však celé v slovenčine. To by mi samo o sebe nevadilo, len mi je ľúto, že sa tu vpodstate s nikým iným ako so mnou a s Mišom “neporozpráva”. Keď sa jej niekto prihovorí vonku, alebo decká v telocvični… angličtine nerozumie. (To, čo pochytila na jeseň v jasliach, na Slovensku úspešne zabudla.) A tak sme začali doma hovoriť aj po anglicky a chodiť do knižnice na Mother Goose Time. Je to taká polhodinová aktivita pre 1 a 1/2 až 3-ročné deti, kde na striedačku teta hovorí anglické veršovanky, ktoré zároveň hrá maňuškami alebo s obrázkami na nástenke, a veršovanky typu “Kolo, kolo mlynské”, kde sa deti aj zapájajú a pohybujú. Uvidíme, aký to bude mať efekt (ak aj žiadny, tak aspoň bude mať kontakt s inými deťmi a v knižnici sa jej veľmi páči), ale zopár nových anglických slov sme už počuli, tak hádam to pôjde.
Nejde mi o to, aby bola nejako nasilu bilinguálna, len by som bola rada, keby tu mohla reagovať aj na iných ľudí okrem rodičov. Jasle by to prirodzene riešili, ale tie tento rok neplánujeme, takže musíme hľadať iné cestičky.
Začína mi ťapkať na brucho a hovoriť “bábo schované”, lebo si zapamätala, čo som jej raz povedala. Jedného dňa chcela bábo aj nájsť, ale keď nebolo pod tričkom, tak to považovala za vybavené. Naozaj som zvedavá, ako zareaguje, keď už bábo nebude schované. Ale učiteľky v jasliach hovorili, že na bábätká bola vždy pozorná a upozorňovala ich, keď plakali. A aj teraz keď vidí plačúce dieťa, tak ho ide pohladkať (čoho sa niekedy dotyčné dieťa zľakne, ale niekedy ho to prekvapí natoľko, že prestane plakať) a veľmi ju chytilo hranie sa s bábikami.
Baví ju kreslenie (aj keď niekedy nechce pastelku ani chytiť, iba nám diktuje, čo jej máme nakresliť – najčastejšie stôm, simaka, oči okaté, palmu vysokú, ešte stôm…), knižky (ktoré podobne niekedy nechce ani otvoriť, iba prenášať z miesta na miesto), pomáhanie v kuchyni (vykladanie umývačky, podávanie zemiakov a varenie fiktívnej polievky), hojdanie na hojdačkách a potápanie sa vo vani (je nám záhadou, ako na to prišla, lebo my sme boli príliš mäkkí na to, aby sme si trúfli ju začať ponárať).
Učíme sa piť z pohárika, len sa pritom často začne jašiť a pitie skončí na tričku. A stále aj spať vo veľkáčskej posteli. Človek by si myslel, že to sa predsa učiť netreba – ľahnem a spím, ale ukazuje sa, že aj také záležitosti ako ostať celú noc pod perinou (koniec koncov, aj ostať celú noc v posteli) treba natrénovať.
A je stráááášne zlatá. Ako si pýta učesať copíky, ako dáva pusinky, ako sa chichoce, keď sa jej niečo zdá smiešne, ako paličkami kreslila do snehu a teraz zbiera minuloročné listy a šišky, ako pobehuje v pyžame po byte, keď sa ju snažíme večer nahnať do postele…
Tak šťastné rok-a-trištvrtiny!
One comment