Tak sme o ďalší týždeň bližšie.
Vo štvrtok sme boli s Kikou u Sabine a Vicki na kontrole – teraz už chodíme každý týždeň a dozvedali sa, že bábo sa má stále fajn. Podľa ich odhadu má teraz okolo 7lb, čo je približne 3.2kg. Samozrejme, je to len odhad, ale pokiaľ je aspoň trochu presný, tak je to dôvod na radosť, lebo za tie dva-tri týždne, čo nám ešte ostávajú, sa na Kikiných 5 kilo nedostaneme.
Dokonca to včera trochu vyzeralo, že možno žiadne dva-tri ďalšie bruchaté týždne nebudú, lebo od rána začali prichádzať kontrakcie. Nič pravidelné alebo približujúce sa, ale dostatočne často a itenzívne na to, aby som si ich všímala. Potom sme sa vybrali s Kikou na prechádzku do lesa a kontrakcie sa stratili, takže planý poplach. Dnes tu a tam tiež nejaká bola, ale nič také ako včera. Na jednej strane si hovorím, že to možno znamená, že bábo sa už chystá a príde čoskoro, ale na druhú stranu sa snažím tomu neprikladať veľkú dôležitosť, lebo to nemusí znamenať vôbec nič.
Trochu to celé môže súvisieť s tým, ako je bábo otočené. Je hlavou dolu ale nie v úplne optimálnej polohe. To by bolo, keby malo chrbát opretý o môj pupok a dívalo sa mi “do zadku”. Namiesto toho sa opiera chrbtom o môj bok a do druhého boku ma kope (alebo robí tie votrelecké pohyby, ktoré sme minule natáčali na video). Tým pádom hlavička netlačí priamo na krčok maternice. Takáto poloha (alebo keď má bábo chrbát opretý o chrbticu matky – čiže sa díva dopredu) má často za následok “rozťahané” pôrody.
Veľká väčšina detí, aj keď nezačnú v tej “správnej” polohe, do nej počas pôrodu postupne “dorotujú”, ale dá sa im aj trošku pomôcť dopredu. A tak párkrát za deň trávim chvíľu na všetkých štyroch a spolieham na gravitáciu, že tiež urobí svoj diel práce. Ale tiež to beriem trochu s rezervou, lebo aj keď to možno dočasne zafunguje, dnes bolo bejby opreté chrbtom o môj druhý bok, takže zjavne priestor na manévrovanie ešte má…
Toľko tohtotýždňový update.