Ako som minule spomínala, Kika v poslednej dobe nie je veľkým fanúšikom rýb. Je možné, že to má niečo do činenia s tým, že v tejto oblasti sú moje kuchárske zručnosti pomerne obmedzené. Ryby buď pečiem s maslom a cesnakom v rúre, alebo ich robím na panvici s paradajkovou omáčkou. A tak som hľadala nejaký recept, ktorý by rybu trošku zamaskoval, a našla som tento. A čuduj sa svete, Kika sa rybičkovými fašírkami bez problémov kŕmi. Dve moje výhrady sú, že doňho nejdú čerstvé ryby ale konzervované (predsalen z čerstvých by sa fašírky robili asi ťažko) a že treba vyprážať, tak ale raz za čas pre zmenu je to ok.
Z tohto množstva mi ich vyšlo 15.
1 konzerva (420g) ružového lososa (alebo inej ryby)
asi 2 šálky popučených varených zemiakov
1 malá cibuľa alebo 2 zelené cibuľky
asi ¼ šálky petržlenovej vňate
1 vajce
soľ a čierne korenie
strúhanka
olej na vyprážanie
Nakrájame cibuľu. Zmiesime ju spolu s rybou, zemiakovou kašou, peržlenovou vňaťou, vajíčkom, soľou, čiernym korením a 1/2 šálkou strúhanky. Ak hmota ešte nedrží pokope, pridáme ešte trochu strúhanky. Keď je už dostatočne lepkavá, formujeme fašírky a tie potom ešte obalíme v strúhanke. (Ak máte čas, tak ich nechajte hodinku zakryté posedieť v chladničke, ale nie je to nutné.)
Vyprážame do zlato-hneda vo vopred rozhorúčenom oleji. Podávame so šalátom alebo ak servírujete takým stravníkom ako ja (čo veľa zelených listov nepojedia), tak s ryžou a nejakou zeleninou.
Tiez nie som velky fan vyprazania, a cast tych malo veci, co sa normalne vypraza, sa mi podarilo vcelku uspesne presunut do rury – napr. (sojove) karbanatky. Vyformujem karbanatky ako vzdy, potom ich velmi zlahka potriem (olivovym) olejom, a sup s nimi na plech do rury. Je to rychlejsie a nie tak smradlave; zvonku su samozrejme suchsie, ale mne to celkom vyhovuje. Neviem, ci by to fungovalo s tymito fasirkami, ale mozno to na nieco pretransformujes 🙂
Mozno este k tomu vyprazaniu – v kralovstve vyprazania Spanielsku napriklad pouzivaju olej na vyprazanie niekolko krat. Vsetko (naprosto vsetko) sa robi na olivovom oleji (v stedrych mnozstvach), a namiesto toho, aby ho potom vyhodili, ho precedia cez hrubsie sitko do nadobky (aby ho zbavili pripadnych omrviniek/zvyskov) a uschovaju na dalsie vyprazanie. Olej potom vacsinou znovu pouziju na vyprazanie toho isteho druhu potravin, takze casto maju nadobku na olej z vyprazania ryb; dalsiu na tortillu (spanielsku omeletu) atd., aby sa nemiesali chute.
Olivovy olej totiz vydrzi vyssie teploty a neprepaluje sa tak lahko, ako ostatne druhy oleja, takze sa casto moze pouzit aj niekolkokrat za sebou. A prekvapivo – vzhladom na mnozstvo oleja, ktory sa v spanielskej kuchyni pouziva – Spanieli vo vacsine naozaj nie su tucni (asi existuje dobry dovod na to, preco sa mediterranean diet zahrnula na zoznam intangible heritage UNESCO :-D)
dakujem za napady…
jednak mam v chladnicke zemiaky zvysne od vcera a v spajzi konzervy rybiciek … takze hor sa na fasirky.
inak maskovanie jedla. ja sa teraz vytesujem, ze ondrik konecne zacal jest aj normalne veci (3,5roka), ale preferuje omackove veci, nemoze to byt suche. takze ked som robila pecenu rybu a jedli sme ju s chlebom, jemu som ju maskovala standardne detskou vyzivou.
a vyprazanie – nedavno som skusala tiez vyprazat v rure. kuracie prsia som obalila koreninami a dala na plech s papierom. boli fajn a stavnate. tak skusim aj tie fasirky tak.
a este k oleju. ja som zasa citala, ze olivovy olej nie je vhodny na vyprazanie a ked uz vyprazat, tak na bravcovej masti… no a potom si ma clovek vybrat. na nete najde argumenty pre aj proti na vsetko.
Na maskovanie (napr. roznej podivnej zeleniny, ktora by inak bola odmietnuta z principu) sa hodi aj quiche. Na ryby by to mohlo fungovat tiez.
Vdaka za tipy.
(Quiche som este nikdy nerobila, asi vyskusam.)