Pôvodne som myslela, že tieto dva citáty z rozhovoru z Michelle Obamovou sem dám len tak, bez komentára, ako som to už párkrát s citátmi urobila. Ale nedá mi ich tu dať spolu a nepoznamenať, že blízky mi je iba jeden z nich (ten druhý).
Na tomto prvom mi vadí to, čo som už tu a tam spomínala – že (vo všeobecnosti) sa otcov život po narodení detí nezmení až tak radikálne ako matkin. A že by to nemal byť len jej problém, keď potrebuje čas pre seba. Dobre, prezidentovi udelím výnimku… ale vtedy prezidentom ešte nebol, tak prečo to má byť ona, kto bude vstávať o pol piatej ráno, aby naplnila nejakú svoju potrebu? Podľa mňa ten hnev je oprávnený a je škoda, že hovorí o tom, že ho potlačila a bola to ona, kto sa prispôsobil.
O tom, čo sa ženy môžu naučiť od mužov
Začalo to, keď sa narodila Malia… a všimla som si, že manžel si stále mohol zašportovať, akoby to bol zázrak… namiesto toho, aby som sa kvôli tomu na to hnevala, čo bola moja prvá reakcia – a aj som sa krátku dobu naozaj hnevala – tak som začala rozmýšľať prečo som naštvatá naňho? On robí to, čo potrebuje, čo znamená zorganizuje si svoj deň tak, aby všetko stíhal, a ja sa zariadim podľa toho.
Vtedy som začala hovoriť, že musím robiť to, čo robí on. Nemôžem byť naňho nahnevaná za to, čo robí, namiesto toho musím prísť na to, ako si to zariadiť a ako si zohnať pomoc, ktorú potrebujem. Vtedy som začala športovať šialene zavčasu ráno. Vstávala som o pol piatej, aby som si mohla zašportovať. A keď som sa vrátila, nikto nezomrel. Bábo sa malo fajn, všetci boli spokojní, neviem, možno preplakala celú hodinu, to som nevedela, ale mala sa fajn.
Ale tento sa mi naozaj veľmi páčil. Preto, že je to aj pre mňa tak, a preto, že trochu ľutujem, že som k tomu (tomu? životu?) takto nepristupovala už dávno. Nie je to vzdávanie sa, ale také prijatie toho, že veci sa jednoducho budú stávať a zariadim sa podľa toho, ako sa mi to práve bude zdať najlepšie:
O tom, ako sa všetko zmení, keď sa stanete mamou
A hovorím mladým ženám, že sa budú nejako cítiť dnes a potom budú mať dieťa a budú sa cítiť úplne inak. A potom budú mať dve a bude to zase iné. A potom, keď sa dostanú do istého veku, tak sa budú cítiť zase inak. A o pár rokov zase inak. Je to veľmi plynulé. A zároveň ma to upokojuje v tom zmysle, že viem, že potrebujem zisťovať, čo pre mňa funguje v každom danom čase.