Ako ma držíš za ruku, keď niekam ideme. A keď sa nám držanie trochu pokazí, tak hneď to druhou rukou naprávaš, aby sme sa držali “poriadne” za celé dlane. Taká malá mäkká detská ruka v dlani, to je paráda.
Ako ma chodíš objímať a silno ma pritom stisneš.
Zvyšky detského vyjadrovania. Mám také tušenie, že toto onedlho skončí. Stále máš presne naopak (ale konzistentne) prehodenú prvú a druhú osobu (keď povieš “Ja Ti dám mliečko”, tak tým myslíš, že ja mám doniesť mlieko Tebe). A ešte vymýšľaš novotvary typu oni to vejú (namiesto oni to vedia, lebo predsa on vie, oni vejú). Ale počúvaš a rozprávaš toľko, že sa rýchlo strácajú.
A čo všeličo rozprávaš! A všetky tie otázky! A už prišli aj tie “zreťazené” – keď moja odpoveď prinesie aspoň jednu ďalšiu otázku. Je to občas na nervy a hľadám, kde máš vypínač, ale zároveň je to skvelé.
Predstavivosť. Zatiaľ ešte nerozumieš, keď predstieram niečo, čo fyzicky nie je prítomné – napríklad keď sa hráme na nakupovanie, tak musím zaplatiť fyzickými látkovými peniazmi, lebo keď Ti iba akože niečo podám, tak pozeráš, že čo som šiši, veď ešte som nezaplatila – čo sa nedá chytiť, to neexistuje. Ale ľahko sa prenesieš cez to, na čo sú veci primárne určené a použiješ ich na niečo iné – dnes si napríklad zo strúhadla postavila šmýkačku pre bábiku.
Nadšenie, keď sa Kubovi pošťastí niečo vyprodukovať do nočníka. Začneš okolo tancovať a vykrikovať až Ti preskakuje hlas. A Kubko len prekvapene pozerá na to povzbudzovanie. Zrejme zvládnutie tejto záležitosti považuješ aj Ty za veľký výkon a keď teraz vidíš začiatky toho uňho, tak to dokážeš oceniť.
Čo všeličo vieš o bábätkách. A ako sa s hocikým o tieto vedomosti podelíš – toto bábätká ešte nemôžu, toto bábätká viu, Ty budeš mať tiež mliečko pre bejby na pitie, keď budeš taká veľká ako ja.
Kreslenie. Už kreslíš aj iné veci ako machule. Slniečko, postavičky, tortu. Zatiaľ k nim ešte často treba popis, ale tam začína byť všeličo vidno.
Som s Tebou rada. Pokiaľ nie si príliš unavená alebo hladná, tak si výborná spoločníčka. Neviem sa prestať usmievať, som na Teba pyšná. V takých chvíľach by som s nikým iným nechcela byť radšej.
Naše večerné rozprávanie v posteli. Trochu si čítame (najnovší favorit je “rebríková knižka” s básničkami od Daniela Heviera), trochu sa porozprávame, občas niečo zaspievame, niekedy sa chichoceme. A ešte, ako si niekedy prídeš ráno ku mne ľahnúť.
Vidieť Ťa v kontakte s inými ľuďmi. Ako sa osamostatňuješ, ako im dôveruješ, ako bez predsudkov sa na nich pozeráš, ako nasávaš všetku pozornosť, ktorú Ti venujú. Stretávaš sa s omnoho viac ľuďmi ako v štátoch a zjavne Ti to prospieva.