O Habakukoch sme vedeli už zopár rokov. Tento rok v apríli sme sa dokonca vyskytovali v Banskej Bystrici a mysleli, že tam zavítame, ale ukázalo sa, že Dobšinského rozprávkový svet funguje iba cez leto, tak sme si museli ešte počkať. Predvčerom bol však už ten správny čas a my sme išli pozerať strašidlá.
Ako sa nám páčilo? Myšlienka je výborná, takýchto miest by na Slovensku malo a mohlo byť o kus viac. Ale majú aj veľa múch:
– vysoké vstupné – nezdá sa mi primerané na to, čo ponúkajú
– málo využité možnosti – kopa malých domčekov, v jednom sme našli kováča kuť podkovu, v jednom zvončekára vyrábať zvončeky a v jednom múzeum lyží a všetky ostatné prázdne… v každom sa mohlo niečo diať. Suvenírový obchod zíval prázdnotou.
– javisko, kde sa hrajú rozprávky, má striešku, hľadisko, kde sa pečú diváci, už nie
– záchody… 4 tmavé kadibudky, nie veľmi dobre značené, ani len pani v suvenírovom obchode nevedela, kde sú… u nás si to odniesli jedny detské gaťky
– videli sme dve predstavenia, jedno bolo ok, jedno taká dosť rozpačitá improvizácia, na ktorú aj deti aj dospelí pozerali naozaj nechápavo
– strašidiel nebolo nejako veľa a občas sa prechádzali ale s deťmi komunikovali málo
Ale niečo sa nám aj páčilo:
– Martinko Klingáč nemal chybu
– mlynček na chrumky, ktorému bolo treba do uška pošuškať, čo si človek prosí a on to potom namlel… fascinujúca brigáda… takýchto vecí tam malo byť viac
– jedlo – síce nič extra, ale nebolo predražené, ako sme sa obávali, jedálny lístok nemal chybu (pozrite medzi obrázkami a skúste zistiť, čo tam vlastne varili) a servírovala nám ho Smrť
