Zahlásil mi dnes doktor na pravidelnej prehliadke. Vôbec sa nemám báť o ploché brucho, vraj mi dá vizitku na svoju bývalú pacientku, ktorá sa špecializuje na cvičenia s tehotnými a potehotnými dámami. Odchádzala som začudovaná.
Raz za čas sa patrí ísť na kontrolu a keďže tu nepoznám zatiaľ nikoho natoľko dobre, aby som si pýtala referencie tohto druhu, spoľahla som sa na internet. Zobrala som zoznam lekárov, ktorých schvaľuje naša poisťovňa a hľadala, čo o nich píšu pacientky. Bolo z čoho preberať – Hoboken je mesto s najväčším počtom kočíkov na obyvateľa, aké poznám, a tomu zjavne zodpovedá aj počet gynekológov. Tak som si vybrala a objednala sa.
Prvé dve prekvapenia ma čakali už v čakárni. Namiesto letákov o liekoch a náučných plagátikov tam boli fotoalbumy plné bábätiek, ktorým tento lekár pomohol na svet. Mamičky – čakateľky sa nad nimi nadšene rozplývali. Pozoruhodné bolo aj to, že z desiatich čakajúcich boli štyria páni, sprevádzajúci svoje polovičky (a nekončili v čakárni).
Po nevyhnutných papierovačkách si ma zobrala jedna zo sestričiek do doktorovej kancelárie a vyplnila dotazník o mojej zdravotnej histórii. Bolo počuť, ako doktor na chvíľu vyšiel na chodbu a pýta sa inej sestričky:
– Where do I go now? (Kam teraz?)
Nie, doktor nebol ani nový ani senilný, ale vyšetrovne mal tri a všetko dokonale fičalo, takže keď skončil v jednej z nich, ďalšia pacientka ho už čakala buď pripravená na diskusiu v kancelárii alebo na vyšetrenie v inej vyšetrovni. Celá ordinácia nebola nijako honosná, ale jeho časom sa tu zjavne neplytvalo. Napriek tomu sa nikam neponáhľal, zavtipkoval a povypytoval sa na všetko možné.
A predpis? Načo? Keď bude treba, my zavoláme do lekárne, vy si to len vyzdvihnete. Keby som mala jedným slovom opísať celú moju návštevu – hladko.