Za to, že sme sa zase raz vybrali do múzea, môže Spiderman. Mal totiž tento týždeň premiéru a pri tej príležitosti American Museum of Natural History pripravilo malú výstavu pavúkov. Je zaujímavé, že vždy keď sa tam vyberieme, natrafíme aj na nejaké zvery. Prvý raz to boli hady a chameleón, druhý raz motýle a teraz pavúky. Vidím to tak, že asi o mesiac budeme musieť ísť znovu, lebo otvárajú žaby. Ale je pravda, že sme sa tam chystali aj tak, lebo otvorili novú halu – Hall of Human Origins – a dočasnú výstavu zlata, takže týždňová výstava pavúkov bola dobrá motivácia.
Mišo zahlásil, že dobre, že tarantuly boli v akváriách, lebo keby ich vystavovali tak ako motýle – v sklenenom pavilóne, do ktorého mohli ľudia vojsť a motýle si sadali, kam sa im páčilo, najmä na farebné tričká – tak to by vraj asi nešiel. Ale myslím, že aj keby ich vystavovali podobným spôsobom, tak veľké nebezpečenstvo by asi nehrozilo, lebo tarantuly na nás zvysoka kašľali a za celý čas, čo sme ich očumovali, sa ani nepohli. Ale nechcela by som také nájsť v posteli.
Hall of Human Origins je spravená veľmi dobre. Kombinuje najnovšie poznatky o vývoji človeka s všeliakými odpoveďami na otázku, čo nás robí ľuďmi. Okrem tej historickej sekcie a prezentácie ako učili šimpanzy komunikovať pomocou obrázkovej klávesnive, sa mi veľmi páčil robot – na obrázku hore – ktorý maľuje. Náhodným spôsobom sa pohybuje po papieri a vyberá si farbu, ktorou bude kresliť. Kúsok nakreslí a ide ďalej. A niekedy (po pol hodine až dvoch hodinách) sa rozhodne, že už je hotový a podpíše sa do rohu. Výsledok je vcelku porovnateľný s niektorými výtvormi, čo sme videli v múzeu moderného umenia.
Zo zlata žiadne obrázky nebudú, lebo tam sa fotiť nesmelo. Celkovo bola táto výstava veľmi dobre strážená – a niet sa čo diviť. V rôznej forme tam bola vystavená vyše tona zlata vrátane 20tich 12kilových tehličiek, ktoré zapožičala americká vláda. Zaujal ma aj odhad, že na celom svete sa vraj nachádza toľko zlata, že by sa v čistej forme zmestilo do 60tich kamiónov. To nie je veľa, nie? Dobrá bola aj miestnosť veľká asi 3x3x3 metre, ktorá mala steny a strop pokryté tenučkou vrstvou zlatej fólie vylisovanej z jednej mince. A tak sme si pozreli nugety, šperky, indiánske poklady, oskara, kryštály… zlato na všetky spôsoby.
A nemohla som si pomôcť, musela som sa včera ešte raz ísť pozrieť do Brooklynskej botanickej záhrady. Áno, boli sme tam už minulý týždeň, ale vtedy sa čerešniam ešte veľmi nechcelo. Včera však už boli v plnej kráse. Na obrázkoch su dve miesta fotené minulý týždeň a včera. Kto nájde rozdiel?
Bolo to úplne ako v rozprávke. Keď zafúkal vietor a začali pršať lupienky, to bola paráda. Pre záujemcov viac obrázkov vo fotogalérii.