Vianoce boli parádne. Jediná chyba bola, že príliš krátke.
20. decembra som doobeda napísala poslednú skúšku, vyzdvihla doma batožinu, na Manhattane manžela a šup na lietadlo. (Keď som to zrátala, tak som v ten deň použila 11 vlakov: 3 cestou do školy, 3 cestou zo školy a 5 cestou na letisko.) Na letisku to bolo celkom bezbolestné, žiadne predsviatkové návaly sme nevideli, ale zato v lietadle sme mali o rozruch postarané.
Krátko po štarte sa v zadnej časti lietadla začalo niečo diať. Zbehli sa všetky letušky aj letuškovia, onedlho prišiel aj druhý pilot (odhadujem podľa troch pásikov na rukáve) a snažili sa upokojiť jednu pani. Tá po predošlom výbuchu aktivity bola úplne apatická, ale oni ju aj tak spútali, usadili na posledné sedadlo a po zvyšok cesty strážili. Keď som sa neskôr pýtala, že čo urobila, letuško povedal, že bila spolusediacich a že sa asi nechce vrátiť do svojej krajiny. Mišova teória je, že ju asi otočili po prílete imigrační úradníci.
Ďalej bol už let pokojný a podarilo sa mi nafotiť zopár parádnych obrázkov, keď sme leteli ponad Alpy. Pristáli sme o štvrťhodinu skôr, než sme mali a naskočili do auta Ajke a Andrejovi, ktorí nás prišli vyzdvihnúť (ďakujeme). Na druhý deň sme putovali ďalej (do Rosiny). Tam sa nás na Vianoce zišlo 12 – chvíľu bolo treba organizovať, ako všetkých poukladať spať, ale nakoniec sa to podarilo (a to nikto nedostal spacák).
Kapustnice a darčekov bolo veľa, dva na ukážku sú vo videách nižšie (Martinov vrtuľník a powerballs, ktoré dostali všetci naši chlapi). Powerball je taký zotrvačník do ruky a čím rýchlejšie sa krúti, tým väčší odpor kladie. Niektoré svietia, iné počítajú otáčky, ale všetky sa stretli s veľkým úspechom. Výzvou ostáva, ako ho roztočiť bez štartovacej nitky (vraj sa to dá, ale nikomu z nás sa to zatiaľ nepodarilo).
… a potom sme už len trávili koláčiky. Ale nie, boli sme sa aj prejsť po meste, kde sme nakukovali do jamy na námesti – tam bude onedlho napriek protestu žilinčanov namiesto parku stáť Aupark. Navštívili sme aj Renču a Ľuboša a ich 40-kilového mazlíčka Froda, a potom sme sa presunuli do Senca. Dva darčeky, ktoré sa tam stretli s najväčším úspechom bol Ajkin nový laptop a hra Aktivity. Vyhriali sme sa v aquaparku (senecký aquapark je jediná plaváreň, ktorú poznám, ktorá má spoločné šatne pre chlapcov a pre dievčatá) a potom už znovu na lietadlo smer New York.
Už teraz sa tešíme na tie nasledujúce Vianoce.