Po roku a pol v New Yorku sme sa konečne boli pozrieť v Metropolitnom múzeu. Je na kraji Central Parku oproti prírodovednému múzeu a je tiež veľmi veľké. Videli sme veľa, ale ani zďaleka nie všetko.
Pozreli sme si egyptské galérie, kde mali múmie, sarkofágy a chrám, ktorý dostali Američania od Egypta do daru za pomoc pri záchrane pamiatok, keď miesto na ktorom stál, malo byť zatopené kvôli priehrade. Videli sme polynézsku a oceánsku sekciu, kde mali ceremoniálne masky, vyrezávané lode a totemy. V stredoamerickom oddelení mali zlato Inkov a Aztékov, v európskom historický nábytok
a zariadenie. Aj keď pri každom exponáte bol popis, ktorý hovoril, ako múzeum danú vec získalo, nemohla som sa ubrániť otázke, že aké múmie vystavujú v Egypte, keď niektoré sú tu, niektoré v Londýne a inde po svete. Je fajn, že sa na ne ľudia môžu prísť pozrieť aj bez toho, aby museli ísť do Egypta, ale zdá sa mi to trochu ako okrádanie krajiny, z ktorej tie umelecké predmety pochádzajú.
Nemohli sme obísť obrazáreň, jedny z Van Goghových slnečníc, Vermeerove dievča s krčahom a zopár dočasných expozícií: módu, kde ma zaujali hlavne šaty, ktoré mali namiesto chrbtového dielu iba šnurovačku; africké sochy – väčšina mala vytŕčajúci pupok – vraj symbol plodnosti – a zaujímavú inštaláciu z lesklej pásky (detail tu).
Cestou domov sme prechádzali cez Grand Central a videli sme tam 24-hodinový cyklistický maratón. Jedna sieť fitness centier dodala stacionárne bicykle, organizácia Saint Spinners zorganizovala akciu – vyberali finančné príspevky a prideľovali časové okná cyklistom. Vyzbierané peniaze použijú na programy zamerané proti detskej obezite. Mišo zahlásil, že mali rovno posadiť tie obézne deti na bicykle, ale ako spôsob vyberania peňazí a upozornenia na problém to nebolo zlé, lebo cez Grand Central sa za tých 24 hodín premelie dosť ľudí.