V sobotu sme sa vybrali na súťaž gospelových zborov (lebo sa nám minulý rok veľmi páčilo), ale ešte predtým sme išli na obed do jednej japonskej morskej reštaurácie – Todai.
Miša si získali tým, že jedlo ponúkajú formou bufetu a tak sme mohli vyskúšať zo všetkého a tým, že hostia boli väčšinou šikmookí, čo považoval za znak toho, že jedlo je aspoň do určitej miery autentické. A tak sme ochutnávali rybky, mušle, krabie koláčiky, šaláty a sushi. A na záver sme neodolali malinkým koláčikom všetkých možných farieb.
Odtiaľ sme sa vybrali metrom do World Financial Center (hneď vedľa tej veľkej jamy po dvojičkách, v ktorej aj cez víkend vládol čulý ruch). A tam sme uvideli amerických bratrancov Remyho z Ratatouille. Nemali také vybrané chute ako on a napchávali sa nejakými smeťami.
Nie, neboli to prvé potkany, ktoré sme v New Yorku videli, nie je raritou vdieť ich ako sa prechádzajú po koľajniciach metra (asi meter pod úrovňou nástupišťa), ale títo boli priamo na nástupišti – na konci, kde nebolo veľa ľudí. A nemali tých zvyčajných 7-8cm, ale takých 12-15. Brrrr.
Zmena témy na niečo príjemnejšie. Gospelová súťaž bola fajn. Nenadchla nás až natoľko ako minulý rok, ale posedeli sme si pod palmami a všeličo sme si vypočuli. Malá ukážka tu: