Na tento film ma upozornila kamarátka, a tak sme si ho pred pár dňami pozreli. Nie je to thriler, ale akčný bol dosť a nie je to žiadna romantika, ale slzička sa objavila. Je to film o pôrodoch v Amerike. Už dávnejšie sme pozerali Moorove Sicko, ktoré je smutno-smiešny film o americkom zdravotníctve všeobecne a bije na poplach z podobnej príčiny. Tento je však trochu iný práve v tom, že to nie je čierna komédia ale výzva, aby si ľudia (hlavne budúce matky, keďže film je najmä o nich) hľadali informácie a brali zodpovednosť za seba a svoje deti.
Podľa filmu, v USA sa v súčastnosti robí 35% pôrodov cisárskym rezom, v New York City je to okolo 45%. Toto číslo by malo byť okolo 10% (prípady keď sú naozaj zdravotné komplikácie, nie nutne ak je bábätko inak otočené alebo príliš veľké). Prečo je takýchto pôrodov v Amerike tak veľa? Pretože ženy si cisársky rez jednoducho môžu vybrať, alebo ako hovorí film “Cisársky rez je pre doktora veľmi pohodlný, 20 minút a stíham doma večeru.” Pre nemocnicu (a doktora) to znamená vyššiu platbu z poisťovne (cca $13000 oproti $4000 za prirodzený pôrod) a nemusia čakať hodiny, kým mamička rodí.
Ďalšie veľmi zaujímavé pozorovanie bolo, že prečo často končia cisárskym rezom aj pôrody, ktoré by nemuseli? Mamičke to nejde tak rýchlo, ako by malo? Dáme pitocín – to je chemická náhrada oxytocínu, hormónu, ktorý sa vylučuje počas pôrodu a ktorý spôsobuje kontrakcie. Rozdiel je však v tom, že v porovnaní s prirodzenými kontrakciami, tie spôsobené pitocínom sú silnejšie, bolestivejšie a rýchlejšie za sebou. Veľmi to bolí? Nevadí, dáme epidurálnu anestéziu. Zoslabli kvôli tomu kontrakcie? Nevadí, zvýšime pitocín. Štúdie ukázali, že táto kombinácia chemického koktailu príliš často vedie k “baby distress syndrome” a cisárskemu rezu.
Samozrejme, argument je, že veď keď išiel pôrod príliš pomaly, tak prečo mamičku a bábo zbytočne trápiť, treba im pomôcť. Lenže štatistiky o tom, ako rýchlo má postupovať pôrod, ukazujú priemer ale nie priemernú ženu (na vodorovnej osi hodiny, na zvislej centimetre). A preto sa často so zdôvodnením “failure to progress” pristúpi k cisárskemu rezu. Zaujímavé je, že podľa štatistík sa najviac “sekcií” vykonáva okolo štvrtej poobede (doktorovi končí služba?) a o deviatej večer (chcem mať pokojnú nočnú?).
A čo je vlastne na tých cisárskych rezoch také hrozné? Nuž, okrem toho, že je to relatívne vážna operácia (aj keď krátka) a zotavenie trvá dlhšie a je bolestivejšie ako po prirodzenom pôrode, nie je zaujímavé, že USA má z rozvojových krajín druhú najvyššiu mieru úmrtnosti novorodencov (správa z mája 2006)?
Tvorcovia filmu sú síce zaujatí, ale nie zaslepení. Aj keď propagujú pôrody doma alebo v pôrodných centrách, za prítomnosti pôrodných asistentiek (midwives), nebojujú proti cisárskym rezom alebo proti doktorom – pôrodníkom. Hovoria len, že pôrod nepatrí pod nôž, pokiaľ nie sú komplikácie. Lenže proti nim hrá strach, ktorý majú ženy naučený.
Dosť rečí. Pozrite si film a dajte vedieť ďalej.
One comment