Vyzerá, že naše dítko si už od malička robí, čo chce. Boli sme včera na druhom ultrazvuku – anatomy scan – kde bejby merajú, či rastie správne ako má, pozerajú srdiečko a ostatné orgány, pupočnú šnúru a neviem, čo ešte. Naše malé ochotne pózovalo, čo ale odmietlo ukázať bola chrbtica.
Po asi 20tich minútach technička povedala, že všetko ok, len tú chrbticu videla iba zboku, tak že nech sa na chvíľku posadím, že bejby sa možno prevalí a pozrieme sa ešte raz. A tak ja si tam sedím, bejby sa trochu mece, tak technička s radosťou skúša znovu, ale nič z toho, chrbtica stále zboku. Potom ma posiela na WC, že trocha pohybu (vnútri aj vonku) to možno spraví, ale žiadna zmena…
Ako posledný pokus hovorí, že nech sa idem poprechádzať a niečo zjesť, že zatiaľ zoberie ďalšiu mamičku a potom skúsime ešte raz. A tak chodím po chodbe, hryziem keksík, rozprávam sa so svojím bruchom a pripadám si úplne šiši. Do tretice mi technička strieka na brucho teplý gel a spolu kukáme na to malé, čo chvíľku vyzerá ako bejby a chvíľku ako mimozemšťan, ale ono sa len spokojne vyvaľuje a máva nám.
Technička to vzdáva a hovorí, že máme prísť o dva týždne skúsiť znovu. Tak sa poďakujem, ale cestou domov rozmýšľam, či pôjdeme alebo nie – chystám sa na to opýtať ešte v pondelok na kontrole. Tak sa mi totiž zdá, že toto je zase jedna z tých vecí, keď je s veľkou pravdepodobnosťou všetko v poriadku a keby náhodou niečo nebolo, tak aj tak sa to nedá napraviť. Tak načo na také vyšetrenie ísť?