U nás to máme podelené – bejby kope do mňa a ja do neurónov. Na počudovanie, oveľa ľahšie sa dajú nahrať tie kopance (elektrickým prúdom) do neurónov ako tie, ktoré dáva náš krpec.
Vždy, keď ho chceme natočiť, tak na to nejakým záhadným spôsobom príde a v kľude počká, kým nás to prestane baviť. Ale my to zatiaľ nevzdávame a tak sa mi zdá, že som vymákla jeho/jej najobľúbenejšie časy na pohyb: ráno po raňajkách (sugar rush?), kydykoľvek po veľkom pohári pomarančového džúsu a večer pred spaním. Tak si niekedy počíhame.
Zatiaľ teda zopár statických obrázkov – ten prvý je spred troch týždňov, druhý je minulý týždeň a ten posledný je dnes. Svorne rastieme (v utorok na kontrole zase zistíme, že o koľko), spanie začína byť trochu nepohodlné (na bruchu sa nedá, na chrbte sa nedá, takže ostáva len na boku, čo mi nikdy veľmi nešlo), dve poschodia schodov mi stačia na zadýchanie sa, ale celkovo si to užívame.
A ako je to s tými neurónmi? Tento semester mám jeden predmet, ktorý sa volá Quantitative Neuroscience. Jednou z jeho zvláštností je pomer učiteľov a študentov – študentov totiž berú iba 6 (preto, že celé sa to deje v labáku, kde by sa viac študentov plietlo), ale profesori sú 4 a obskakujú nás ďalší 4 teaching assistants.
Celé to prebieha tak, že v pondelok doobeda máme prednášku, poobede sa s pomocou tých asistentov snažíme robiť experimenty a potom máme týždeň na to, aby sme sa do ďalšej prednášky vymotali z toho, čo sme vlastne namerali a skúsili to aj namodelovať.
Čo som zatiaľ zistila:
– experimentátor zo mňa nebude. Nie, že by to nebolo zaujímavé (je!) a verím tomu, že časom by sa mi podarilo aj skrátiť čas od výroby nanoelektródy po trafenie do neurónu pod mikroskopom z hodiny na pár minút, ale celkovo si neviem predstaviť robiť takéto niečo “for living”.
– na druhej strane sa mi zdá výborné mať možnosť si to aspoň jeden semester vyskúšať. Tak, ako by nemal o varení teoretizovať niekto, kto nikdy nestál za hrncom, tí čo chcú modelovať, čo sa deje v mozgu, by mali mať aspoň šajnu, ako taký neurón vyzerá, akým spôsobom sa o ňom dá niečo namerať a do akej miery sa na takéto dáta dá spoľahnúť.