Neviem, ako často sa vám stáva, že vás film nechá v šoku. Mne nie veľmi často. Ale tomuto sa to podarilo. A nemyslím si, že za to môžu len tehotenské hormóny.
Začína sa akoby to bol nepodarený dokumentárny film o zavraždenom doktorovi Andrewovi, ktorý natočil jeho najlepší kamarát. Ale postupne sa cez rozhovory s jeho rodinou a priateľmi dozvedáme oveľa viac. Zavraždila ho jeho bývalá a potom ušla do Kanady. Ešte prv než sa rodina spamätala zo smútku a zlosti z toho, že vrahyňa stále nie je vo väzení, zistia, že usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej oznámila, že čaká Andrewove dieťa.
Andrewovi rodičia sa sťahujú do Kanady a začínajú boj o svojho jediného vnuka. Jeho matka je na slobode a oni sú nútení správať sa k nej slušne napriek tomu, že vedia, že zabila ich jediného syna, pokiaľ chcú mať k malému Zacharymu aspoň aký-taký prístup. Film mal byť akýmsi odkazom pre tohto chlapčeka, o tom, kto bol jeho otec. Nakoniec je však niečím úplne iným…