Už sme tu boli na basketbal (Harlem Globetrotters) a na tenis (US Open) a tentokrát som sa nechala ukecať na hokej. Ale asi som mala viac popracovať a ukecať Ajku a Andreja radšej na muzikál – stálo by to zhruba rovnako, ale zážitok by to bol lepší.
Aké to teda bolo? Divné. Doteraz som síce na hokeji nebola, ale myslela som si, že sa to hrá štýlom “prihrávka – prihrávka – prihrávka – strela na bránku”. Namiesto toho to skôr vyzeralo “dokelu – dostal som puk – čo s ním budem robiť? – strela do neznáma”.
Dvakrát v prvej tretine hokejisti bez nejakej zjavnej príčiny zahodili hokejky a rukavice a začali sa mlátiť. Celá Madison Square Garden na nohách jačí nadšením, ostatní hokejisti sa zobďaleč pozerajú a rozhodcovia to odpískajú, až keď jeden z nich spadne na ľad – bez nejakého jasného záveru, žiadne trestné minúty, nič… a to som si myslela, že sme mali lístky na hokej a nie na box…
Alebo to, že nám síce povedali, kto hrá za Rangers, ale nie kto hrá za Minnesotu. Podobne, keď dali gól Rangers, tak sme hneď vedeli, kto strelil, kto nahrával a aký je ich najobľúbenejší seriál, ale keď dali gól Wilds, tak neohlásili nič…
Divné, veru divné…