Už sme tehotní nejaký ten piatok a za ten čas sa ukázalo zopár vecí, ktoré s tehotenstvom súvisia, ale veľmi príjemné nie sú – napríklad časté návštevy WC alebo boľavý chrbát (na ten skvelo zaberá plávanie). Potom sú tu veci také ani príjemné, ani nepríjemné ako napríklad besne farebné sny. Ale je tu aj niečo skvelé, čo (zatiaľ) suverénne vedie rebríček mojich tehotných radostí…
Ato sú bejbyho pohyby. Dokázala by som sa hodiny (keby som ich mala) vyvaľovať v posteli a sledovať, ako sa mi vydúva a preliačuje brucho. Niekedy sú to také kopance alebo šťuchy a niekedy, také rolovanie (to si predstavujem, ako mu/jej vypadol palec, ktorý to dovtedy cmúľalo a teraz kruti hlavou zo strany na stranu “kde je? kde je?”). Ale všetky sú parádne (teda okrem tých, keď sa trafí do rebra alebo do močového mechúra, či čo to tam mám poblíž…)
V poslednej dobe sa dokonca začalo diať také, čo pracovne nazývame čkanie. Je to tak 3-4krát za deň, trvá to asi 1-2 minúty a sú to také pravidelné buchy ale slabšie ako kopance. Tak to si zase predstavujem, ako nedočkavo logá vodu, až sa mu z toho začne štikútať. A som fakt zvedavá, či to bude mať tak často aj keď sa narodí.
Takže takto si nažívame. Internet hovorí, že v najbližšej dobe už bude menej kopancov a viac rolovania, lebo bejbimu začne dochádzať priestor a dosť ma zaujíma, koľko ešte narastieme (teraz keď som v sprche a pozriem sa dolu, tak si ešte vidím končeky prstov na nohách, ale predpokladám, že onedlho sa schovajú aj tie ).