Tak sme sa odhodlali a po dlhom váhaní sme si vybrali. Naše nové vozidlo sa volá i’coo targo, pochádza vraj z Nemecka (aj keď vyrobené bude asi v Číne, kde inde?) a ak sa bábu nebude páčiť, tak nech ide pešo.
Tento konkrétny sme v obchode nevideli, ale po asi troch návštevách kočíkových obchodov a čítaní nekonečných recenzií na internete sme sa jednoducho rozhodli a v pondelok prišla taká škatuľka. V nej bolo všeličo a podarilo sa nám z toho zložiť najprv “buginu” a potom následne to prestavať na hlboký kočík.
Nebolo to úplne jednoduché, lebo patent na “prestavbu” nemajú veľmi inteligentne premyslený, ale spolieham na to, že nebudeme prestavovať nejako často a inú muchu som zatiaľ neobjavila (ak odmyslím to, že 1. vanička hlbokého kočíka je relatívne úzka – ale to je na všetkých hlbokých kočíkoch, ktoré sme tu videli a 2. nedá sa hojdať – a to sa tiež nedá na žiadnom kočíku, ktorý sme videli).
Používať sa chystáme aj dve alternatívy: šatku (asi skôr ja) a baby bjorn (asi skôr Mišo), takže si myslím, že naše bejby nebude mať núdzu o dopravné prostriedky.
One comment