Americké Department of Energy (niečo ako Ministerstvo energií) spravuje sieť laboratórií po celých štátoch. Niektoré z nich sú viac vojensky zamerané, niektoré viac akademicky. Brookhaven patrí k tým druhým. Nachádza sa vo východnej časti Long Islandu na veľkom pozemku uprostred lesa, pracuje v ňom skoro 3000 ľudí a poputovalo sem 6 Nobelových cien.
Čo tu majú také zaujímavé? RHIC (Relativistic Heavy Ion Collider), ktorý bol najväčším iónovým urýchľovačom na svete, kým minulý rok spustili ten v CERNe. Synchotron Light Source, čo je mašinka schopná vytvoriť veľmi koncentrované a silné lúče pokrývajúce elekromatické spektrum od infračerených až po rontgenové a vraj priláka ročne viac hosťujúcich vedcov ako akákoľvek iná na svete (momentálne rozbiehajú nový projekt na vybudovanie druhej, ešte výkonnejšej). Nové centrum pre nanotechnológie a zopár superpočítačov.
Čo sa tých počítačov týka, majú New York Blue, čo je Blue Gene/L (jeho dedom bol Deep Blue, počítač, ktorý v roku 1997 porazil Garryho Kasparova) so skoro 40000 procesormi a výkonom 100 teraflopov. To znie možno ohromujúco, ale v súčasnosti najvýkonnejší počítač sveta zvláda vyše 1000 teraflopov a nachádza sa v Los Alamos National Laboratory v Arizone (aktuálny rebríček najvýkonnejších počítačov je každého pol roka zverejnený tu). Okrem Blue Gene L (kde to L má byť skratka od Light) tu majú aj Blue Gene/P (len dve bedne oproti celej veľkej miestnosti pre L, ale zabezpečia štvrtinu výkonu) a pokukujú po Blue Gene/Q.
Čo je zaujímavé, tieto počítače a ostatné zariadenie v laboratóriách môže používať “hocikto”. Áno, treba o to požiadať a predložiť projekt, ale tým, že je to všetko platené z peňazí daňových poplatníkov, tak tí, ktorí preukážu, že na svoj výskum dané zariadenie potrebujú, dostanú prístup zadarmo, pokiaľ sú z akademickej sféry alebo za poplatok, ktorý má pokryť náklady, pokiaľ sú zo súkromného sektora (aj keď účet za elektrinu napríklad za taký urýchľovač by som platiť nechcela).
Rozprávali sme sa s chlapíkom zodpovedným za tieto počítače; s absolventom NJIT, ktorý tam teraz robí výskum v oblasti prúdenia tekutín; s chlapíkom, ktorý pomocou PET skenov skúma vplyvy drog a iných návykových látok na nervové spojenia v mozgu a na záver sme si vypočuli prednášku o nanotechnológiách, ktorá bola súčasťou pravidelného cyklu, čo im tam beží. Veľmi zaujímavý deň.
PS Áno, uznávam, že fotky nestoja za veľa, ale veľmi sa fotiť nedalo a tieto uchmatol jeden môj spolužiak svojím blackberry.
One comment