Aj keď, samozrejme, to slovo “tuhú” treba brať veľmi s rezervou. Čo sme to tej Kike teda vlastne dali? Táto lahôdka sa pripravuje veľmi jednoducho – tri lyžičky mlieka od mamy treba pomiešať s jednou lyžičkou ryžovej “krupice”. Vznikne jemne sladká biela kaša (áno, ochutnala som, na dospeláka je to takmer bez chuti, ale to bol cieľ).
Pointa nebola, aby toho Kika nejako veľa zjedla (to by sa nám nepodarilo, ani keby sme chceli), ale skôr to, aby si začala zvykať na lyžičku a na to, že jedlo sa dá dostať aj od inakadiaľ ako z prsníka.
Po týždni experimentovania môžem povedať dve veci: 1. Kike viac chutí banán ako mliečko s ryžovou krupicou a 2. ešte to bude dlho trvať, kým sa takýmto spôsobom naozaj naje, lebo zatiaľ ide viac na podbradník/ruky/dupačky ako do bruška. Ale aspoň ju to celkom baví.
Zopár fotiek z kŕmenia, z prechádzky po nábreží a “jarmoku”, ktorý býva dvakrát ročne v Hobokene.
One comment