Pôvodne som myslela, že nadpis k tomuto článku bude Osobný špárač v nose, ale potom sa mi zdalo, že to by asi bolo trochu divné, takže preto jednoducho o nosoch.
A nie je pravda, že by som bola ja Kikin špárač v nose, oveľa častejšie sa hrabe ona v tom mojom. Totiž keď sa kŕmi, tak akurát dočiahne na môj nos. Občas mi pchá prsty aj do úst (hlavne vtedy keď jej niečo hovorím – buď ju fascinuje, ako sa mi hýbu ústa alebo sa mi snaží naznačiť, aby som netrepala také somariny, neviem), ale väčšinou si to namieri do nosa. Zatiaľ je to celkom zábavné, ale dúfam, že časom ju to prejde.
A nech sa nebavíme iba o mojom čumáku – v poslednom čase, keď sa jej niečo páči, tak začne funieť a krčiť nos. Foto bude, keď sa podarí. Zatiaľ tieto:
One comment