Moriaka sme dostali za nazbierané body v našich potravinách. A to mi tiež pripomenulo Kikine narodeniny. Trochu odbočka (odchádzam na dotyčnicu), ale vydržte to so mnou chvíľu… Ono totiž tie naše potraviny takúto akciu robia dvakrát do roka – raz na Thanksgiving a raz na veľkú noc. Pokiaľ za dané obdobie (nie som si istá, či je to 6 týždňov, dva mesiace alebo niečo medzi tým) u nich minieme určitú sumu (a to my minieme), tak si môžme vybrať buď moriaka, lasagnu, údené mäso… na veľkú noc sme tiež zobrali moriaka a ubytovali sme ho u nás v mrazničke.
Keď mi skončila v máji škola, tak som ho upiekla, raz sme sa najedli a zvyšok som naporcovala a vrátila do mraziaka. To spolu s donáškovým jedlom bola naša strava prvých pár týždňov po tom, ako sa Kika narodila, keď nebolo tej sily, ktorá by ma donútila urobiť v kuchyni niečo iné ako zapnúť mikrovlnku alebo umývačku. Takže pre mňa je moriak už teraz asociovaný nielen so vďakyvzdaním.
Ale naspäť… zase sme raz nazbierali body a zobrali moriaka. Mal 8kg a od pondelka večera sa rozmrazoval v chladničke. Vo štvrtok ráno sme ho naložili Kike do kočíka a vybrali sa ku kamarátom. Tam ho Martin na obed vrazil do rúry (aj s komentárom, že z trojice moriak, Kika, Paťo, je moriak stále najľahší) a kým sme sa my poprechádzali v parku pri jazere, moriak sa veselo piekol.
A na večeru sme sa doňho pustili. Bolo nás osem (plus dve bábätká) aj keď to tak podľa fotiek nevyzerá (to je čiastočne spôsobené práve tými dvoma bábätkami a čiastočne tým, že môj drahý radšej fotil moriaka ako ľudí… ale spolieham na to, že v niektorom inom foťáku sa časom nájde aj spoločenský obrázok). Po moriakovi sa síce úplne nezaprášilo, ale veľa neostalo.
Celý deň bol fajn, ale potom prišiel večer a za ten sa nám Kika veru nepoďakuje. Unavená a zmätená z toho, že má zaspávať inde ako doma, sa hystericky ukričala do spánku. Moje pokusy na upokojenie vôbec nepomáhali. A tak som si dala predsavzatie, že pokiaľ to len trochu bude možné, tak v budúcnosti sa buď vrátime domov predtým, ako je jej čas ísť spať, alebo jej spravíme nejakú obdobu “bedtimu” tam, kde práve budeme. Cestu domov však už prespala celú s mojou bundou prehodenou cez kočík a nezobudil ju ani prenos z kočíka do postieľky.
Tu je ešte video, ako sa Kika hrá so svojou obľúbenou knižkou: