S teleportom ako takým sú dva veľké problémy.
Ten prvý je, že sa to nedá. Telo sa skladá zo zhruba 1028 atómov a rozbitie väzieb medzi nimi by vyžadovalo veľa energie. A ešte viac ich premena na energetický lúč. A ako by sa na druhom konci toto puzzle zase poskladalo? Kde by boli uložené informácie o tom, kam ktorý atóm patrí? Keď navyše podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti, čím viac vieme o polohe atómu, tým menej vieme o jeho hybnosti (a naopak)…
A ten druhý, že aj keby sa to nejako dalo, bude ten človek na druhom konci ten istý? Toto je už odbočka z fyziky do filozofie, ale aj keby sme vedeli atóm po atóme v cieli spraviť presnú rekonštrukciu, dostaneme tú istú osobnosť? Ak áno, to by znamenalo, že ľudské vedomie je niečo “hmatateľné” (pre mňa dosť znepokojujúca myšlienka). Ak nie, tak každý transport by bol malá (veľká?) smrť a znovuzrodenie…
Na čo je teda ten pokus z Marylandu dobrý? Na niečo o kus praktickejšie. Je to prvý krok smerom ku kvantovým počítačom, ktoré potrebujú práve prenos informácií a nie hmoty. Na tie si však ešte nejaký čas budeme musieť počkať.
Dovtedy žijte dlouze a blaze.