Takže ako bolo? Dobre. Let a časový posun sú kategória sama o sebe, takže o tom niekedy nabudúce, ale Kikine prvé Vianoce boli fajn. Zoznámili sme ju s celou rodinou a aj keď sa spočiatku netvárila veľmi nadšene (ale to bolo asi viac spôsobené únavou, jetlagom a novým prostredím), neskôr nemala problém byť u nikoho. Problém mám ja teraz tu, lebo si zvykla na kopu ľudí a my tu máme akosi prázdno. Ona by sa chcela stále nosiť alebo s niekým hrať. Ale v pondelok pôjdeme prvýkrát do jaslí, tak hádam sa jej bude páčiť aj “socializovanie” tam.
Čo sa týka darčekov – malá pohroma. Odchádzali sme zo Slovenska asi s polovicou hračkárstva. To samo o sebe je skvelé (na najbližší rok máme o hračky postarané), ale balenie až také vtipné nebolo. Pár väčších kusov sme museli nechať na nabudúce – alebo pre prípadnú návštevu. Nechali sme tie, na ktoré je aj tak ešte malá, takže kým dorastie, tak sa k nám nejako dostanú. Ale týmto prosba do budúcnosti – kým zo štátov neodídeme a niečo by ste nám/Kike radi venovali, myslite prosím na to, že naša batožina je značne objemovo aj hmotnostne obmedzená.
Mne sa želanie splnilo aj v hudobnej podobe, aj v skutočnosti (relatívne).
A čo sa týka zimných športov, dopadla naša rodinka tak dvojtretinovo. To znamená, že dve tretiny si nejaký zimný šport vychutnali. Môj drahý bol dvakrát lyžovať a Kika sa bola dvakrát sánkovať (to že si to vychutnala sme usúdili podľa toho, že mala potom červené líčka ako Nastenka v Mrázikovi ). Ja som lyžovanie aj tento rok vynechala, lebo sa mi nechcelo ísť na kopce ani s príveskom ani bez nej. Minulý rok som nešla, lebo som tehotná nechcela riskovať žiadne pády, ale tak nabudúci rok, do tretice, sa už hádam aspoň trochu podarí. Vlastne – aby som nekecala – predsalen som lyžovala (a šermovala a člnkovala) aj tieto Vianoce. Zázraky prináša priamo do vašej obývačky Nintendo Wii.