A tak som kojila:
v lietadle
vo vlaku
v električke
v metre
v autobuse
na lodi
v aute za jazdy (len jedenkrát, bola kríza)
na stanici
v zubárskom kresle
v gynekologickom “kresle”
u detského lekára
v kostole (kde Kika potom zaspala pri organe – Bachova Tokáta a fúga d mol!)
v parku
v škole (vo svojej kancelárii)
v nákupnom centre
v kine (2 krát)
v reštaurácii
v jasliach
… jednoducho všade, kde sme práve boli a Kika bola hladná. Fľašky sme nepoužívali a teraz sa nám to “vypomstilo”. Radi by sme boli, keby teraz keď začíname školu a jasle, niekedy vypila aj napumpované mlieko z fľašky – či už od Miša alebo od opatrovateliek/vychovávateliek v jasliach, keď ju nebudem môcť prísť nakojiť. Ale ona, potvora jedna malá ušatá, fľašky kategoricky odmieta.
To ja na jednej strane beriem ako skvelý kompliment, ale na druhej strane nám to trochu komplikuje situáciu. Pije síce z pohárika (aj z nerozlievajúceho aj z obyčajného), ale to si vyžaduje kus trpezlivosti a záverečné upratovanie. A problém nie je v tom, že by nevedela, čo má s tou fľaškou robiť, lebo keď bola chorá a nevedela nič udržať v brušku, tak bola taká smädná, že trošku pedialytu vypila aj z fľašky. Ale akonáhle najhorší smäd prešiel, tak ju zase odstrkovala. Keď ju nechám, nech sa s fľaškou pohrá, tak ju obchytkáva, všeliako prevracia, celú oblizuje, ale cumeľ do úst nevloží.
Ale zatiaľ to nevzdávame, budeme skúšať ďalej (a popritom trénovať aj poháriky, ak by sa ukázalo, že to s tou fľašou naozaj nepôjde).