Rušný týždeň

Mali sme teraz poriadne rušno, ale nie veľmi v dobrom slova zmysle. Aj keď ako sa tak nad tým zamýšľam, tak mám aj jednu dobrú správu – Kike lezú zuby. Dva stredné dolu. Jeden je už vonku – to je ten, čo už cez Vianoce “presvital” a v utorok si konečne zmyslel vytlačiť sa von – a druhý, jeho sused, sa akurát prerezáva. Kika to berie celkom v pohode – v porovnaní so všetkým ostatným, čo sa jej tento týždeň stalo, sú zuby prechádzka ružovým sadom.

Začína nám totiž škola. Mne od utorka, zapísané mám dva predmety – Advanced Scientific Computing a Systems Computational Neuroscience – a okrem toho učím Lineárnu Algebru. A tak som tento týždeň začala s Kikou chodiť do jaslí. Prvý deň bol zlý. Ona ho prerevala tam, ja v knižnici. Nechcela tam nič jesť, ani spať a odkväcla unavená cestou domov. Ja som zatiaľ rozmýšľala, že sa na to celé vykašlem a odkväcla som až s becherovkou doma, keď malá zaspala. Druhý deň bol o trošku lepší, trochu sa tam aj najedla, trochu spala, ale stále to nebolo dobré. Problém je v tom, že ja ani nechcem aby si zvykla za takú cenu, že sa naučí, že plakanie jej nepomôže a tak rezignuje. A ona ešte nevie, že ja sa vždy vrátim…

… z týchto a podobných úvah nás v noci na stredu prebralo vracanie. A tak som Kiku trochu poutierala, prezliekla a zobrala k nám do postele (nechcelo sa mi v noci prezliekať jej postieľku). Po chvíli bola ovracaná aj naša posteľ a my dvaja. Do rána sme už veľmi nespali a po telefonickom ohlásení sme si to namierili k doktorovi. Ten povedal, že nejaký žalúdočný vírus, že mám očakávať hnačky a mám si poriadne a často umývať ruky. Lieky žiadne, že to musí prejsť samo. Tak sme sa dotrepali domov (našťastie bez vracania, lebo čistiť fusak by sa mi naozaj nechcelo), všetko oprali a čakali, čo sa bude diať.

Von išlo všetko – banán, mliečko, pedialyte (to je taký roztok pre deti na zabránenie dehydratácie) a keď prestalo vracanie, tak sa dostavili tie hnačky, čo doktor spomínal. Za dva dni sme toho oprali celkom hodne. Ale už je lepšie. Včera už bola v pohode, akurát nechcela nič jesť (ani sa nedivím), ale na večeru si už dala rozmixovanú zeleninu a v noci sa dostavil hlad a budila sa každú chvíľu (asi 6krát, neviem presne, po treťom som prestala počítať) na mlieko.

Takže prvú chrobu máme za sebou (ak nerátam to jedno zachrípnutie na jeseň, ale to sa s týmto ozaj nedá porovnávať) a som zvedavá, čo bude teraz. To že deti v jasliach bývajú viac choré, sme tak nejako očakávali, ale že to schytá hneď takto na úvod nás trochu prekvapilo. Pravdepodobne nejaké rezidenčné vírusy voči ktorým sú už všetky ostatné deti imúnne.

V pondelok je sviatok, v utorok to ideme skúsiť znovu (a mám aj prvú prednášku). Aj keď neviem, či medzitým Kika už aj nezabudla, že nejaké jasle boli, takže možno budeme zase začínať od začiatku, lebo týždeň, ktorý sme plánovali na zvykanie, sa vyvrbil úplne inak.

Stále nie som presvedčená o tom, že robíme dobre. Držte nám palce.