Ešte mesiac a máme tu prvé narodeniny. (Oslávime ich ale asi až o deň neskôr, lebo počkáme na hostí spoza mora.) A ako sa má Kika teraz?
Nie veľmi dobre. Ešte stále ju trápia bacily a škaredo kašle, tak sme včera vzdali čakanie, či to samo prejde, a išli pozrieť doktorku. Tá popozerala, popočúvala a predpísala antibiotiká (sladké ružové) na 5 dní. Už druhý deň dávame a sledujeme, kedy bude badať zmenu (zatiaľ nič). Kiku veľmi nebaví byť chorá, tak je umrnčaná a netrpezlivá. Ani sa jej nedivím, lebo s ucpatým nosom (aj keď sa ho mama snaží čistiť) a škrabaním v hrdle jej asi veľmi pohodlne nie je. A tak kvapkáme, čistíme nos, púšťame zvlhčovač vzduchu a dúfame, že sa toho čo najskôr zbavíme. Okrem toho…
– pri príležitosti návštevy u doktorky ju aj odvážili – 11.9kg
– začína sa trochu viac dvíhať na kolená a dočahovať hračky motivačne nachystané na stolčeku, takže hádam sa časom dočkáme aj nových pohybov (okrem vojenského plazenia). Postieľku však má stále v hornej polohe, lebo zatiaľ sa z nej nesnaží ujsť, tak nebolo potrebné prestaviť ju.
– rada robí rámus (búcha lyžičkou o podnos alebo hračkami o seba) a zistila, že nechcených vecí sa vie zbaviť, takže keď sedí vo svojej “jedacej stoličke”, tak lyžičky, misky a pohárik lietajú na zem jedna radosť (teda nie celkom na zem – na igelit)
– najobľúbenejšia hra je stále schovávačka – to sa vydrží hrať dlhšie ako ja
– zdá sa nám, že rozumie slovo nie (akože kábel od počítača nie je na hryzenie), ale nie vždy sa jej chce poslúchnuť. Ukazuje sa, že efektívnejšie, ako hovoriť nie, je zaujať ju niečím iným
One comment