Už nejaký čas nám na chladničke visí taký výstrižok z novín, kde Michael Polan (autor knihy Dilema všežravca, ktorú by som si raz, keď sa k nej dostanem, chcela prečítať) radí sedem pravidiel, ako jesť:
1. Nejedzte nič, čo by vaša prastará mama nespoznala ako jedlo.
2. Nejedzte nič, čo obsahuje ingrediencie, ktoré neviete vysloviť.
3. Nakupujte hlavne po okraji supermarketu – tam sa predáva zelenina, ovocie, mäso, chlieb, mliečne výrobky, zatiaľčo v strede je všetko “spracované” jedlo.
4. Nekupujte jedlo tam, kde kupujete benzín.
5. Nejedzte veci, ktoré časom nezhnijú (s výnimkou medu).
6. Odchádzajte od stola nie úplne napráskaní.
7. Užívajte si jedlo s ľuďmi, ktorých máte radi.
To, že máme radi pomalé jedlo (= v zásade nejeme fast-food… aj keď zase, treba priznať, že nejaká tá donášková pizza sa sem-tam pritrafí), som už niekoľkokrát spomínala. Ale dnes som natrafila na niečo, čo krásne ukazuje bod 5 z toho predchádzajúceho zoznamu.
Experiment, čo sa stane, keď zoberiete dva burgery, jeden kúpený v McDonalde, druhý urobený doma, a necháte ich pár dní pri izbovej teplote zavreté v igelitových sáčkoch. Choďte sa pozrieť, aký bol výsledok. Je tam niekoľko článkov s fotkami, ako tento experiment postupoval, názory o tom, prečo dopadol tak, ako dopadol, a odpoveď z McDonaldu, ktorá samotná stačí na odradenie zákazníka…
Niekto iný má zase na poličke 1-ročný happy meal (pre nezasvätených – to je detské jedlo z McDonaldu).
A ešte dve variácie na danú tému:
Food, Inc.:
https://www.youtube.com/watch?v=UXSxJF43XGA
Supersize me: