Je v tom troška strachu, ale je to taký zdravý strach z neistoty. A potom kopa vzrušenia z možností, o ktorých sme predtým ani neuvažovali. Všetky sa teraz prelínajú a je otázka, ktoré si vyberieme. Zatiaľ je tam ešte príliš veľa voľných premenných, takže sa v tom prúde nechávame unášať a čakáme na niekoľko rôznych vecí, z ktorých každá nás môže posunúť svojím smerom.
Prvá z nich prišla včera večer, keď nám majiteľ bytu, ktorý si prenajímame, povedal, že nás “nepustí”, kým nám nevyprší zmluva. Asi pred mesiacom sme sa ho pýtali, či by sme sa mohli odsťahovať predčasne, lebo hľadáme niečo väčšie a menej rušné, kde by sa nám s Kikou lepšie bývalo. Vtedy sa tváril, že by to možno išlo, tak sme sa pustili do hľadania a minulý víkend našli domček s garážou v radovej zástavbe vo Westfielde, ktorý by nám vyhovoval. Po týždni nedvíhania telefónov sa včera večer náš majiteľ konečne vyjadril, že to nepôjde. Keďže nechceme platiť dva nájmy súčasne, ostávame v tomto byte do konca októbra (nanovo hľadať začneme niekedy v septembri a budeme dúfať, že realitná agentka, ktorá nám teraz pomohla, bude s nami ochotná ešte raz spolupracovať).
Dnes alebo zajtra by mala prísť ďalšia správa, ktorá nám pomôže v rozhodovaní a do konca leta čakáme ešte dve na úplne inú tému. Dovtedy sa necháme unášať a budeme snovať plány, čo by bolo keby… a keď sa nám vyjasní, dáme vedieť.