Niektorí ľudia sa asi narodili preto, aby posielali peniaze na účet Stevovi Jobsovi… začalo sa to nevinne pred štyrmi rokmi, keď som svojmu čoskoro manželovi kúpila ako svadobný dar iPod. Potom prišiel môj MacBook Pro, keď som začala chodiť na NJIT (s ktorým som už tri roky veľmi spokojná). Časom pribudli ešte dva pre Ajku a Andreja a dnes dorazil iMac.
Toshiba laptop, ktorý sme používali ako desktop, to totiž vzdal a bolo sa treba poobzerať po niečom inom. A po dobrých skúsenostiach sme ostali verní jablkám. Ale keď sme sa dnes vrátili s Kikou z prechádzky a zistili, že máme balík, ani som sa ho nepokúsila zobrať, a tak si ho nový majiteľ našiel pri príchode z práce.
Keď poviem, že bol rád, tak to je understatement* roku 2010. Každý deň tento týždeň mi hovoril nech pozriem, že kedy už dorazí. Uprednostnil dokonca nastavovanie a skúšanie pred večerou, a to už je čo povedať, keď zvážim, v akom stave (žalúdka) väčšinou prichádza z roboty. A mám taký dojem, že najbližší týždeň, kým poobjavuje všetky nové funkcie a zákutia, ho bude veľmi problematické z tohto kúta dostať.
*Asi začína byť čas rozmýšľať o návrate na rodnú hrudu, lebo ja už zabúdam po slovensky…