30 týždňov s druhým bábom ubehlo ako voda a akosi som ani nefotila, ako sa mi zväčšuje brucho, ani nepísala, ako nám to spolu ide, vždy bolo niečo iné na práci. Ale chcem mať aj na toto tehotenstvo zopár písomných aj obrazových spomienok, tak som si dala záväzok, že aspoň tie zostávajúce týždne trochu zaznamenám.
Takže najprv v obrazoch. Toto sú fotky z 29. týždňa s bábom číslo 2 a s Kikou:
Ako sa tak na ne pozerám, tak brucho je približne rovnako veľké na obidvoch, nie?
Trochu som bola nervózna z toho, že kým bola Kika vo vnútri, tak sa jej často (aj trikrát za deň) čkalo. Nepamätala som si síce, kedy presne to začalo, ale zdalo sa mi že pomerne skoro a tento druhý nájomca, ktorý sa nasťahoval do mojej maternice, dlho, dlho nič. Ale pred pár týždňami začal/a tiež, takže už som pokojnejšia.
Okrem toho robí aj niečo, čo Kika nerobila – občas sa úplne “vypučí” hore. Ako keby normálne bol/a zalezený/á niekde napoly vovnútri a keď si zrazu zmyslí, tak “vylezie” napovrch, napne mi kožu na bruchu úplne na prasknutie a po chvíli sa schová zase naspäť (keď ho/ju trochu potľapkám po hlave? zadku?).
Začínam byť trochu nemotorná (aj keď mi je jasné, že to najrýchlejšie rastové obdobie nás ešte len čaká) a prejavuje sa to najmä pri vstávaní zo zeme, keď sa hrám s Kikou. A spánok už tiež nie je to, čo býval – na bruchu a na chrbte sa nedá a každé prevalenie sa z jedného boku na druhý znamená mierne zobudenie sa, lebo si vyžaduje vedomú snahu. Za čo som však veľmi vďačná je to, že po nočnom pálení záhy spôsobenom žalúdkom natlačeným niekam do krku (a tým pádom trom vankúšom pod hlavou) zatiaľ ani stopy (klop klop klop na drevo) a dúfam, že to tak čo najdlhšie ostane.
Ďalší update o týždeň (dúfam!).