Prípravy na nové bábo – I diel

Toto ešte nie je článok o tom, ako sa chystáme na pôrod doma (aj keď aj ten hádam časom príde), ale o inom druhu príprav – tieto zahŕňali nakupovanie pre Kiku.

Zdalo sa nám, že jej nechceme skonfiškovať postieľku na poslednú chvíľu, a tak sme sa vybrali do Ikey a našli jej novú už teraz. Vzhľadom na naše (stále platné) plány na sťahovanie v nie príliš ďalekej budúcnosti (ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nezahŕňajú prevoz nábytku cez Atlantik) sme hľadali niečo veľmi jednoduché (a veľmi nízke).

Kika aktívne “pomáhala” pôvodnú postieľku rozobrať (zložená by neprešla cez dvere a okrem toho, aj tak by ju bolo treba časom prerobiť do vyššej polohy), preniesť do spálne a vo svojej izbe postaviť novú. Spí v nej dnes už tretiu noc (plus tri spánky cez deň) a zatiaľ sa nesťažuje (a ani raz nespadla). Akurát ešte celkom neprišla na to, ako spať “ako veľká” a dvakrát som ju už bola zachraňovať, keď príliš aktívne v spánku cestovala a skončila namačkaná priečne pri čele postele.

Zaujímavé je aj to, že aj keď teraz už môže (a vie ako!) sama zliezť, keď sa zobudí, tak sa chvíľu hrá v posteli, potom na nás zavolá (ako predtým zo starej postieľky) a až keď niekto príde, zlezie dolu.

Okrem postieľky sme kúpili jednu skrinku so šuflíkmi (lebo prebaľovací pultík skončil tiež u nás v spálni) a zopár poličiek na hračky – jednak preto, že kopa hračiek na zemi sa nám veľmi nepozdávala a druhak preto, že to bolo jedno z odporúčaní fyzioterapeutky, ktorá k nám chodí raz do týždňa (o nej tiež niekedy nabudúce), aby sa Kika hrala nielen na zemi, ale aj po stojačky pri nejakých policiach (gauči, stoličke…).

Nuž a na záver ešte trochu dekorácie. Keď vysvitlo, že nie je tej sily, ktorá by dotlačila môjho drahého k maľovaniu tohto bytu (a aj keď to možno na fotkách tak nevyzerá, tak by zúfalo bolo treba), chcela som kúpiť niečo, čo tu volajú “wall decals” – niečo ako nalepovacie farebné obrázky na stenu na zakrytie všetkých machúľ a dier po klincoch. Smola je, že v obchode, do ktorého som sa s Kikou po ne vybrala, mali iba nemožné motívy. Ale zato mali úplne jednoduché nálepky na steny s rôznymi detskými témami. Vybrala som vodnú a s Kikinou asistenciou všetko, čo bolo treba zakryť, prelepila. K tomu ešte zopár zrkadiel (tiež z Ikey) a voila. Máme výsledok.

Chýbajú už len tri veci: Chcelo by to závesy na okno (aj z estetických dôvodov, aj preto, že mám trochu obavy o spánok v lete, keď bude dlho a zavčasu svetlo), len s tými je problém, že nemáme vŕtačku a neviem, či sa dá spraviť nejaké provizórne riešenie bez nej. Ďalej by sme chceli zavesiť takú sieťku na mäkké/ľahké hračky, ktorú sme dostali na Vianoce (vidno ju položenú na tých šuflíkoch), ale opäť to asi bez vŕtačky nepôjde. A do tretice, dúfam, že sa nám podarí “odplienkovať” Kiku, kým sa dostaví nové bábo. Toto sa síce dá aj bez vŕtačky, ale tiež to nie je úplne jednoduché (aj keď na tom už pracujeme).

Takže toľko zatiaľ k prípravám.