36 týždňov a kúsok

Tak sa nám to pomaly blíži. Z môjho zoznamu, čo ešte treba urobiť, tiež už veľa neostalo, akurát:

• oprať všetky bejby veci
• bazén už máme v obývačke postavený, ale hadica dorazí až v piatok, tak to treba celé ešte vyskúšať (či hadica pasuje na vodovodný kohútik, na pumpu a či nevytopíme susedov)
• zajtra si ideme vybaviť nové vodičáky, lebo tie čo máme teraz majú ešte starú adresu (resp, na druhej strane majú aj oficiálnu nálepku s novou, čo postačuje na šoférovanie, ale nechceme si komplikovať papierovačky s vybavovaním rodného listu, kde treba okrem iného preukázať trvalé bydlisko rodičov a tak či tak by nám o pár mesiacov vypršali)
• mraziak, ó mraziak – moja predstava, ako ho postupne zaplním doma pripravenými hotovými jedlami na konzumáciu v prvých týždňoch po pôrode akosi začína pokrivkávať. Naša chladnička s mrazničkou má totiž evidentne nejaký problém, len nevieme, aký. A absolútne sa mi nechce po tom pátrať. A tak si nie som stále istá, či ich nebudeme v najbližšej budúcnosti meniť. A v prípade, že áno, ako rýchly proces to bude – čiže či je dobrý nápad mať naprataný mraziak…

Bábo sa má dobre, po večeroch hráva futbal. Dôkazový materiál v nasledujúcom videu (ale varovanie pre slabšie povahy: miestami to vyzerá tak, ako si predstavujem scény z filmu Votrelec, ktorý som síce nikdy nevidela, ale pokiaľ si nie ste istí, či to je váš žáner, tak video púšťajte len na vlastné riziko):

Ja sa mám tiež fajn, spanie sa mi trochu v poslednej dobe polepšilo (nebudím sa tak často a tým pádom nie som potom taká unavená cez deň), ale na druhú stranu pribudla nová sťažnosť. Je mi veľmi nepohodlné stáť. Chodenie je ok (aj dnes sme s Kikou prešli asi 3 km – teda ona sa kus z toho previezla v kočíku), ale státie na mieste začne byť veľmi rýchlo na nevydržanie – nepríjemný pocit na bruchu, na chrbte, v slabinách… bŕŕ. Takže varenie momentálne nie je veľká zábava – palacinky som včera piekla sediac na barovej stoličke, čistenie a krájanie zeleniny do polievky dnes doobeda detto…

Pijem ráno taký bylinkový extrakt s obsahom železa, lebo pri nedávnej kontrole sa ukázalo, že mám trochu málo. Je to síce normálne, lebo ku konci tehotenstva sa objem krvi značne zvyšuje, čím sa železo “rozriedi”, ale predsalen moje čísla boli trošičku nižšie, ako by mali byť. Tak preto tie doplnky (možno aj to bolo súčasťou tej spomínanej únavy). A som s nimi veľmi spokoná, lebo na rozdiel od klasických tabletiek na železo, nemajú neželané vedľajšie účinky (pre nazasvätených – zápchu – čo je niečo, čo tehotným naozaj netreba).

Potešilo ma, že GBS test (ktorý priniesli pri minulotýždňovej návšteve pôrodné asistentky, ale robila som si ho sama – výrazne lepšia skúsenosť ako minule u obgyn-a) vyšiel negatívny. Čo znamená, že si nemusím robiť starosti s antibiotikami teraz alebo počas pôrodu, aj keď som nebola rozhodnutá, či by som ich brala. Prečo som si teda ten test vôbec robila? Lebo takto, aj keby sme potrebovali transfer do nemocnice, tak so záznamom v karte, že výsledok je negatívny mám o starosť menej.

Meno máme pripravené pre chlapca (to, čo sme mali už keď sa išla narodiť Kika), ale na dievča akosi stále nevieme prísť. Vidím to tak, že asi počkáme, že kto sa nakoniec dostaví a ak to bude dievčatko, tak budeme brainstormovať prvé dva dni :).