Fajn víkend

Nedeľa večer, sedím si s vyloženými nohami, Kika už hodinku spí a ja si hovorím, aký fajn víkend.

Mali sme navarené ešte od piatku, takže v sobotu doobeda sme s Kikou vyrábali čokoládové guľky (recept príde zajtra) – “čoko, čoko, mama zagulí… pusty špiuaué”. A keď sa po obede vyspala, išli sme na prechádzku do South Mountain Reserve. A tam, ako skoro vždy keď vypustíme Kiku vonku, nájde najbližšiu paličku a začne ňou báchať na všetky okolité stromy.

Keby som nevedela, že je moja dcéra, tak by to pokojne mohlo byť pequenino z kníh od Orsona Scotta Carda – tí bubnovali na stromy, keď sa s nimi chceli porozprávať.

Odtiaľ sme sa pobrali smerom domov, ale zakotvili sme u Huckleberryho Finna na večeru. Je to reštaurácia cez ulicu od nás, ale napriek tomu, že sme sa sem prisťahovali už pred piatimi mesiacmi, ešte sme ju neboli doteraz vyskúšať. To sa ukázalo ako škoda, lebo jedlo mali dobré, ceny rozumné, obsluhu rýchlu a pozornú. Odchádzali sme napráskaní až po uši, lebo večera zahŕňala aj polievku, šalát a obrovský zákusok (s tým mojím mi pomáhala aj Kika aj Mišo a aj tak z neho ostalo).

Dnes som doobeda narobila haldu zeleninovo-mäsových fašírok (polovicu do mraziaka – pokazený, nepokazený, treba ho začať plniť), poobede vyslala Miša s Kikou na hojdačky a s Mirovou pomocou sa zbavila novej verzie skypu a večer sme skúšali bazén. Aby to nebolo len tak naprázdno, okúpali se v ňom Kiku. Zobrala to s humorom – veľká vaňa, kúpanie v obývačke… to sa jej ešte nestalo a nechcela odtiaľ ísť von.

Susedov sme nevytopili, bazén sme upratali celkom rýchlo (pumpa výrazne pomohla) a tak teraz si tu sedím za počítačom a vypisujem…