Tak v Číne to vraj dokázali. Vyvinuli geneticky modifikované kravy, ktorých mlieko má niektoré komponenty spoločné s tým ľudským. Tu je článok, ktorý sa ku mne dostal ako prvý, a – ako inak – pobúril ma tvrdeniami, že o pár rokov by sme tu mohli mať ďalšiu alternatívu k umelému mlieku pre dojčatá. Tu je originál článok, ktorý Číňania publikovali, kde krásne vidno, ako novinári ohýbajú fakty.
V každom prípade, aj keby sa jedného dňa naozaj dala v supermarkete kúpiť krabica “ľudského” mlieka od kravy, kojenie to nenahradí, lebo materské mlieko je malý zázrak (čo sa týka výberu medzi umelým mliekom a mliekom od geneticky modifikovanej kravy, to je úplne iná otázka…). Materské mlieko
- je iné, keď má bábo jeden deň, jeden mesiac alebo jeden rok – prispôsobuje sa výživovým potrebám dieťaťa
- je iné, keď dieťa dlhšie nepilo – redšie, aby najprv uhasilo smäd, ktorý pravdepodobne má – ako keď cucá veľmi často – vtedy je krémovejšie, lebo mláďa má zjavne hlad
- je iné na začiatku kojenia (tiež najprv hasí smäd) a iné na konci (hustejšie)
- je iné ráno (obsahuje stimulanty – “kávičku” – na povzbudenie) a večer (akési prirodzené uspávadlo)
- obsahuje špecifické protilátky proti patogénom, ktorým je matka v každodennom živote vystavená, ktoré si dieťa ešte nevie samo vytvoriť, takže pokiaľ by ste tú svoju kravu nenosili všade so sebou, túto zložku do jej mlieka určite nedostanete
- a nie je to len o zložení – kojenie súvisí so zníženým rizikom obezity, pretože deti sa hneď od začiatku učia regulovať si množstvo prijímanej stravy (predsalen kojenie vyžaduje z ich strany určitú námahu, zatiaľčo z fľaše to tečie a “regulátor” je ten, kto fľašu drží)
… a určite som ešte na niečo zabudla.
Ale aj tak mi nedá nedodať prianie, keby tak radšej tie peniaze (a čas a energia), ktoré išli na tento výskum, išli na podporu kojenia…
Mna by vcelku zaujimalo, ci niekto zistoval, preco aspon tesne po porode koji len nejakych 70% Americaniek oproti vraj 99% Svediek. Jeden dovod sa mi zda vcelku pochopitelny – vo Svedsku je materska rok, zatialco v USA je platena disability leave iba 6 tyzdnov, a to si mozno nejedna zena povie, ze na tak kratko sa jej ani neoplati zacat s kojenim. Odsavat si mlieko v praci sa sice da, no na to treba podmienky a imho este vacsiu podporu okolia, nez na kojenie.
Inak co sa tyka kampane na podporu kojenia, mam pocit, ze to nie je vobec zle. Ja som dostala materialy o technike a benefitoch kojenia tak zo 4-5 roznych zdrojov a napr. LifeCare program kladie osobitny doraz na zotrvanie pri kojeni po navrate do prace. Beth Israel Medical Center tiez zabezpecilo prednasku, osobnu navstevu laktacnej konzultantky s follow-up telefonatom po tyzdni. UnitedHealthcare ma linku na laktacnych konzultantov zdarma. A to BIMC nie je nejaka alternativna (aj ked je “baby-friendly”) nemocnica (nema napr. integrovany porodny dom ako St. Luke’s Roosevelt).
Ta materska (resp jej nedostatok) je jednym z hlavnych dovodov, ale stale si myslim, ze nedostatok informacii (hlavne u skupin, ktorym by ich najviac bolo treba) je dalsi.
Len asi 4% deti v US sa narodi v baby-friendly nemocnici a pokial ma niekto nizke vzdelanie, nizky prijem (a nedajboze este aj ciernu plet a/alebo zije na juhozapade USA), tak riziko, ze nebude mat dostatok informacii je vyrazne vyssie. K tomu pridajme zadarmo vzorku umeleho mlieka, ktore prinesie z nemocnice, kulturny predsudok, ze kojenie je nieco nechutne a prsia su sexualny objekt, WIC program, ktory nizkoprijmovym skupinam umele mlieko preplaca, nedostatok podpory v najblizsej rodine a okoli a mame vysledok.
Dokonca aj CDC hovori, ze “Across the United States, the average level of support that birth facilities provide to mothers and babies as they get started with breastfeeding is inadequate, and hospital practices and policies that interfere with breastfeeding remain common.” (na tej stranke je aj zaujimava mapa)
Tu je este jedna studia (aj ked to nie je cele US, ale iba Arkansas), ktora hovori nieco podobne.
Hmm, a ja som sa cudovala, aka je za tym logika, ked cernoska z nizkoprijmovej skupiny, ktora pravdepodobne nepracuje, takze s dietatom je vacsinu dna, este mina peniaze na formulu. Inak s tymi nemocnicami je to zvlastne. Podla celosvetoveho trendu poslednych x rokov su rooming-in, prilozenie novorodenca po porode, laktacne konzultantky a ostatne ficury, co robia nemocnicu baby-friendly, velmi pozitivne hodnotene. Preto by som ocakavala, ze vacsina nemocnic sa bude snazit tento statut ziskat (kedze to v podstate ani nevyzaduje extra naklady). Netusila som, ze dokonca aj to je tu “alternativa”. (Ja som sa pre BIMC rozhodla pretoze ma najlepsiu polohu vzhladom na nas byvaly byt a zdala sa byt v pohode, takze som ziadny extra research nerobila.)
Tiez ma prekvapuje, ze takych nie je viac, lebo tie ficury v zasade nie su tazke na implementaciu, ale zjavne to nie je kriterium, podla ktoreho sa nemocnice rozhoduju, ake procedury zavedu… Podobne, ako takym kriteriom casto casto nie je ani evidence-based medicine.
Prave preto sa mi zda nedostatok informovanosti taky velky problem.