(Keby náhodou niekomu ušiel môj pokus o humorný nadpis, tak nápoveda je Hriešny tanec… nutkanie vysvetľovať asi znamená, že nebol veľmi vydarený, ale lepší momentálne nemám, takže bude musieť poslúžiť).
Najprv pozadie. Keď sme kúpili Kike novú postieľku, tak sme sa trochu zabávali na tom, ako v nej čaká, keď sa zobudí, kým ju prídeme zobrať (pozostatok zo zamrežovanej postieľky, z ktorej sama vyliezť nemohla). Netrvalo dlho, kým si uvedomila, že jej vlastne nič nebráni v tom, aby z nej zliezla a tak nám ráno zhruba o siedmej chodí povedať, že už je vybúvana.
Večer (okolo 7:30) to prebiehalo tak, že jeden z nás ju uložil, chvíľu ostal buď niečo rozprávať alebo spievať, potom povedal dobrú noc a odišiel. Kika si tam ešte pre seba (pre bábiky? pre Elma zaveseného na stene?) pár minút rozprávala sama a potom zaspala. Malá odbočka – tie jej monológy boli perfektné. Akási dekompresia z celého dňa, typu… “v teocični, catch bubbles, obahok dali, pondelok pojdeme, tutut nie na zem, do nočnika, poutierať tueba, big tuee pobuchali, bejby ozpauať, tento nevie, duhy vie, keď sa zobudiš…”.
Len potom jej akosi došlo, že vlastne ani večer jej nič nebráni v tom, aby z postieľky vyliezla von. Zo začiatku bolo to jej ťapi, ťapi, ťap celkom vtipné, ale vrchol bol včera, keď sme ju tam na striedačku vracali asi 10krát a potom som to vzdala a ostala tam s ňou, až kým nezaspala.
(Ešte jedna malá odbočka – začínam rozvíjať teóriu, že deti sú také zlaté preto, aby sme ich vo chvíľach ako je táto neprizabili.)
Dnes sme to skúsili len asi trikrát a potom rovno pristúpili k včerajšiemu riešeniu. Ono to v zásade netrvá dlho a nevyžaduje nejakú extra snahu – len si tam s ňou posedieť, spievať uspávanky na želanie a počkať, kým zaspí. Len mi zdá škoda, že sme prišli o to “samozaspávanie”.
National Sleep Foundation hovorí, že jedným z dôvodov, prečo sa deťom Kikinho veku môže zhoršiť spánok, je rozvoj pohybových, kognitívnych a sociálnych schopností a túžba po nezávislosti. To by vcelku sedelo. Ale tipy, ktoré ponúkajú na lepší spánok, nie sú veľmi nápomocné.
Tak som zvedavá, ako to bude pokračovať. A všetky skúsenosti s danou problematikou sú vrelo vítané v komentároch.
jeej, ako by som ja prijala samozaspavanie mojho dietata. Nam sa to uspesne zrusilo ako sme sa prestahovali, takze pred rokom a odvtedy zaspavame spolu na posteli, takze postielka je nevyuzita a cakajuca na dalsieho potomka. Sice nam postel zabera celu izbu, ale aspon je velka a zmesti sa medzi nas este jedno dieta, tak sa nestazujem. Vadi mi to iba vtedy,ked ma v noci zobudia kopance do hlavy, lebo najnovsie v noci preziva zazitky z dna a cestuje po celej posteli. Nedavno sme mali aj odmietavy postoj k spanku pocas dna (to vas este asi len caka), ze spavala naobed kazdy druhy den, tak sme tomu nechali volny priebeh a teraz zaspava v obyvacke na gauci, aj naobed a niekedy aj vecer. Viem, ze by sme jej mali kupit uz vlastnu postel, ale este asi pockame a kupime rovno dve, no uvidime ako nam to pojde, ked sa narodi babo. Takze hlavne vela trpezlivosti. Anyway, minule sa mi hodila na prechode o zem, som myslela ze ju zahlusim….takze obdobie vzdoru nic moc pre tehotne maminy….
Kika uz velmi pekne rozprava. Teoria zlatych deti sa rozvija aj u nas, je to spociatku ich jedina zbran.
Nedavno mi doslo, ze na otazku, ci maju nase deti vlastne postele by som musela odpovedat nie. Nie nemaju, a tak skoro asi mat nebudu. Pokusy o uspavanie boli, take i onake, potme i pri svetle, podla mudrej knizky aj rady jednej pani povedala. Nieco zabralo nachvilku, nieco vobec. Casom som to vzdala, mozno i vdaka tomu, ze v 3/4 vecerov som s detmi sama. Od isteho casu neuspavam, pri troch nulach na budiku bud zalahneme vsetci na hromadku, alebo “vypinam” a mam vecer pre seba. Mladsie dietko sa uvelebi na mojom chrbte, starsie sa po precitani rozpravok samo po urcitom case nasmeruje do postele.
Vdaka za popisanie, ako to chodi u vas
Je mi jasne, ze univerzalne riesenie neexistuje a ide len o to, aby si kazda rodina nasla to, co bude fungovat pre nich, len stale neviem, co je to u nas, ak chcem respektovat aj Kikine potreby aj svoje (a Misove). Ked na to prideme, tak dam vediet…
Dnes nam zaspavanie trvalo nieco cez hodinu 🙁 a skoncili sme o deviatej 🙁
ahoj, u nas musime byt pri ondrovi pri zaspavani asi 9 z 10 vecerov (obedov). Ide o to, ze sa mu povie rozpravka a potom si povieme dobru noc. Ale niekto pri nom musi zostat lezat, kym nezaspi. (vascinou vecer uz zostane lezat, cez obed casto zahlasi po 5 min, ze uz je vyspaty). Ale ked spi, spi do rana a vo svojej posteli. Takto to bolo aj v postielke a je to aj vo velkej posteli. Spava pri nas len vynimocne, napr. ked je chory. Takze, nie je to ideal, ale mohlo byt aj horsie. (keby sme ho nechali sameho v posteli, po chvilke dojde za nami)