Kto si a čo si spravil s mojím synom?

Kubko už nie je novorodenec. Neviem, kedy presne sa to stalo, ale už to nie je také to nové bábo ako na začiatku. Stále parádne vonia, ale novinky sú, že trojmesačné oblečenie mu je krátke, už pozorne sleduje ľudí a veci naokolo, usmieva sa, “rozpráva” (= vydáva aj iné zvuky ako plač) a celkovo vyzerá trochu inak. (Sa mi tak zdá, že deti rastú ešte rýchlejšie, ako ľudia zvyknú hovoriť…)

V nedeľu som s ním bola sama doma (všetkých ostatných sme vyslali na výlet), dala som ho na bruško na zem a išla do kuchyne variť. Po chvíli som počula nespokojné kňučanie a keď som sa naňho prišla pozrieť, tak drobec ležal na chrbte. Prevrátila som ho zase na bruško a ešte som ani nedošla ku kuchynskej linke, keď kňučal zase. A zase bol na chrbte. Tak som nechala varenie varením a začala fotiť. Prevrátil sa ešte niekoľkokrát po sebe. A kým sa ostatní vrátili z výletu, tak to zase zabudol…