Väčšinou chodievame do knižnice v pondelok, lebo tam takým trpaslíkom, ako je Kika, knihovníčka najprv niečo prečíta a potom na rovnakú tému niečo (s pomocou rodičov) vyrábajú. A tak sme už čítali o a vyrábali prasiatko, húsenicu, medveďa, slona, dúhovú rybu a kráľovskú korunu.
Ale dnes mali bubblemaniu, tak sme išli znovu. Kopa detí + kopa bublifukov = veľa bublín. Keď som ja bola malá, tak sa do bublifukov muselo fúkať, týmito stačilo máchať vo vzduchu. A naše fľaštičky s mydlom mali tak deci-dve, zatiaľčo tu ho nalievali na galóny. (To samo o sebe by až tak nevadilo, ale boli sme na tráve a nevyzeralo to veľmi bio a keď sa k tomu prirátajú umelohmotné paličky na jedno použitie, tak z toho síce vychádza plný počet bodov za zábavu ale žiadne za eko prístup).
Kubo to celé prespal. A keď sa zobudil, tak si (ako v poslednej dobe takmer stále) ústami robil vlastné bublimy.
Mne utkvelo v pamati ako sa mi nepacilo ked sme prisli do USA a deti mali priniest na vytvarku na elementary school cestoviny. Mali vyrabat nahrdelnik. Cestoviny navliekali na obycajny spagat, ktorym sa prevezuju postove baliky. Je to neesteticke, nepouzitelne a plytvanie potravin. Deti vyrastu s pocitom, ze jedlo je na vyhadzovanie. Ak by niekto chcel oponovat, ze si mozno trenovali jemnu motoriku… tak tu by uz v druhom az stvrtom rocniku zakladnej skoly predsa mali mat… Robievala som a robim s detmi domace vytvarne projekty, ale volim ich tak aby aj boli pouzitelne (vystavitelne) a zmysluplne, a aby aj splnili nejaky ten ucel.
Po priklady netreba chodit tak daleko (do USA). Ja si pamatam ze sme casto na zakladnej skole robili nejake peciatky zo zemiakov. Uz vtedy mi to prislo dost hlupe a zbytocne. Bolo mi to akosi proti srsti kedze u nas doma sa jedlom nikdy neplytvalo a tu sa pravidelne nicili kila zemiakov.