Našťastie.
V rámci príprav sme boli v piatok dotankovať plnú nádrž a nakúpiť v potravinách. Na benzínke rada, parkovisko pri potravinách plné do posledného miesta (normálne je tak do polovice v piatok podvečer alebo v sobotu doobeda, keď majú špičku). A v sobotu poobede, keď začalo pršať, som napustila vodu do veľkých hrncov a pár fliaš.
Irena nakoniec prefrčala (aj keď to asi nie je presný opis, keďže sa posúvala asi 30km/h) na východ od nás a mali sme tu akurát veľký lejak a trochu vetra. Keď včera poobede vyliezlo slnko a išli sme sa prejsť, tak sme videli kopu popadaných konárov, ľudí pumpujúcich vodu z pivníc a jeden strom, ktorý spadol na elektrické vedenie. Čoho bolo u nás na zemi najviac, sú žalude. Aj sme si s Kikou zopár nazbierali a vymýšľam, čo s nimi spravíme.
V New York City to až také ružové nie je, lebo je zaplavených veľa tunelov metra a aj keď z nich pumpujú vodu, ako sa dá, nie je jasné, kedy bude kompletne obnovená prevádzka (zastavili ju v sobotu na obed; po prvýkrát v histórii).
Veľa ľudí je bez elektriny, čo je spôsobené najmä miestnym zvykom elektrické káble zo zásady ťahať po stĺpoch a nezakopávať do zeme. Keď potom padajú stromy, je skôr náhoda, ak kábel netrafia.
Zomrelo 24 ľudí. S ohľadom na to vyznie viac než smiešne otázka, či naozaj potrebujeme National Weather Service? Koľko ľudí by zomrelo, keby nevedeli, že hurikán je na ceste k nim?
Ešte video – čo robia ateisti v čase krízy (keďže sa neuchyľujú k motlidbe ako úteche) a pár obrázkov:
a ešte zopár obrázkov
ahoj Iva, tak to som rada, ze to bola take lahke:) som na Vas myslela