Nie, toto nebude o žiadnom manželskom trojuholníku, ale o tom že Kika stále rozpráva ako Vinnetou (“Můj bílý bratr má pravdu…”).
V jej podaní: … mama Kike pomôže toto otvoriť… Kika si prosí hrozienko ham… túto Kiku ideme teraz okúpať…
Môžeme si za to sami, lebo keď začínala rozprávať, tak sme zistili, že zámená ja a ty, moje a tvoje sú dosť mätúce. Aby jej bolo jasné, o kom hovoríme, sme začali o sebe aj o nej hovoriť v tretej osobe. A tak sa to aj naučila (aj keď rozmýšľam, či nespraviť experiment a s Kubom túto fázu preskočiť a pozorovať, ako si s tým poradí).
Teraz, keď sa mi už zdá, že by možno bolo aj na čase prestať rozprávať ako môj najobľúbenejší červený brat, sa snažíme hovoriť zase normálne. Snažíme píšem preto, že ani pre nás nie je úplne jednoduché sa znovu prepnúť. Niektoré veci sa človeku akosi dostanú pod kožu a prihlásia sa na trvalý (alebo aspoň dlhodobý) pobyt. Ďalšia z nich sa ozvala minule na detskom ihrisku, keď nejaké cudzie dieťa spadlo a začalo plakať a ja som sa úplne podvedome začala pohupovať zo strany na stranu. A pritom Kubo spal v kočíku a Kika liezla po preliezačkách. Chvíľu trvalo, kým som si všimla, čo robím.
Ale naspäť k tretej osobe, alebo lepšie povedané, k prvej a druhej. Myslím, že to od nás časom odpozoruje. A dovtedy sa budeme ešte baviť na jej hláškach a zneužívať takýto spôsob rozhovoru na posielanie si odkazov medzi sebou:
6:24am
Kika docupitá k našej posteli: “Kika už je vybúvana.”
Ja, so zatvorenými očami, ale hlasom, ktorý mi má zabezpečiť pár extra minút vo vodorovnej polohe: “Tato zoberie Kiku na nočník.”
Hehe, to prirovnanie k Vinnetou-ovi je podarene. Mna minule pobavila kamaratka, ktora mi hovorila, ze ju jej synovec vola “your aunt”, pretoze vsetci mu hovoria “Your aunt is coming/calling” a on este nechape privlastnovacie zamena 🙂
Ahoj,
v tom pripade aj nasa Emka rozprava v tretej osobe. Namiesto Ja pouziva stale svoje meno. Niekedy, ked sa na nu zadivam, ze mi nieco hovori, alebo chce zdoraznit, vtedy pouzije Ja, ale inak stale hovori Emka. Treba ju to uz odnaucit ? Ja ju opravujem, ale stale iba Emka, Emka, Emka. Ale nepouzivame, ze Tato zoberie Emka, ale Tato zober Emku…
tam ma byt Emku v poslednej vete
🙂
Zjavne zamena su potvory v roznych jazykoch…
Ci ich to treba odnaucit… podla mna sa netreba tomu nijako specialne venovat (my ju v tomto neopravujeme). Na to pridu samy, ked to budu mat napocuvane z reci okolo seba – aj z tej, co je adresovana im, aj to, co sa rozpravaju ostatni medzi sebou; ked pochopia, ze to iste slovo, ked ho iny clovek pouzije, oznacuje nieco ine.
Len kym rozpravame aj my ako nacelnik Apacov, tak to nema kde napocuvat. Preto sme si povedali, ze sa vratime k normalnej reci.
Vcera som sa zapocuvala, ako rozprava, inokedy si to ani neuvedomujem a pekne hovori v prvej osobe pokial sa nepomenuje Emkou, to pouzije tretiu osobu. Skusala som jej vysvetlit, ze Emka je Ja, ale stale emkuje. Najviac sa mi paci, ked sa rozprava so seberovnou kamoskou, to padame od smiechu niekedy. 🙂