Toto je ešte z minulého víkendu – boli sme sa pozrieť na slovenský festival. Podľa brožúrky, ktorú sme dostali pri príchode, je to vraj “najväčšie slovenské podujatie v Amerike, ktoré má slovenskej a americkej verejnosti v Amerike predstaviť slovenskú kultúru, slovenské tradície, slovenské výrobky, slovenskú kuchyňu a prírodné krásy a historické atrakcie našej starej vlasti.”
Trochu nás to však sklamalo.
Bolo tam zopár stánkov so slovenskými suvenírmi za americké ceny. Kika nakoniec odchádzala so žltým školským autobusom, ktorý nám predala šikmooká pani.
Bolo tam zopár stánkov s jedlom. Kúpili sme od dvoch sloveniek chlieb, ale neskromne si myslím, že ten, čo pečiem ja, chutí lepšie, aj keď na kôrku sa zatiaľ nechytám. A najedli sme sa v poľskom stánku, lebo vyhrali našu vizuálnu inšpekciu – my s Mišom grilované klobásky, Kika palacinky.
Boli tam aj stánky, kde predávali staré slovenské a české filmy a seriály ($15-$20 kus). Niektoré vyzerali veľmi podobne, ako tie, čo si pamätám, že bývali vkladané v novinách (neviem, či sa to ešte robí).
Boli tam stánky, ktoré predávali audiokazety. Neviem, čo na nich bolo.
Bol tam stánok, kde sa dali kúpiť po $5 staré kalendáre (nie minuloročné… okolo 1995) – na zarámovanie obrázkov slovenských miest?
V rámci programu bola (pravoslávna) omša, futbalový turnaj, jeden dospelácky a niekoľko detských ľudových súborov.
Verím tomu, že ako vzbudzovač nostalgických spomienok pre niekoho, kto je v štátoch už niekoľko desaťročí a na Slovensku medzitým veľakrát nebol, to mohlo byť veľmi dobré. Ale ako prezentácia Slovenska pre (napríklad) Američana, ktorý o ňom dovtedy nič nevedel, už nie až tak.
Ale aby som len nekritizovala, treba aj pochváliť. Páčil sa mi stánok Ľuboša Briedu, ktorý priamo na mieste ponúkal lekcie varenia slovenských jedál.
Dakujem!