Mišo je momentálne na týždeň preč a ja tu s dvoma trpaslíkmi strážim pevnosť. Naše dni nie sú iné ako zvyčajne, ale večery sú pomerne náročné. Keď sme už všetci unavení a niektorí z nás aj namrzení a treba aj večeru nachystať, aj zjesť a vôbec… u nás je hodina čarodejníc tak zhruba od 5. do 7. večer. Za normálnych okolností sme tu na to dvaja a keď krpci zaspia, tak máme obidvaja dosť. Teraz som na to sama a mám potom dvakrát dosť.
A za čo som vďačná – už dlhodobo, ale v takéto dni obzvlášť – je to, že pre mňa bola antikoncepcia vždy dostupná. Toto nie je vtip a ani žiadne chválospevy, len jednoduché konštatovanie.
Som vďačná, že som mala informácie, že som sa k antikoncepcii vedela dostať, že som si ju mohla dovoliť, že napriek tomu, že tie metódy, ktoré som používala, nie sú 100%-né, pre mňa 100%-ne fungovali (obzvlášť vzhľadom na fakt, že obidva razy som otehotnela hneď prvý mesiac po tom, čo sme sa pre tehotenstvo rozhodli).
PS1 Trochu súvisí: toto (na tú istú tému v NY Times) a toto.
PS2 Je to zvláštne, k akým článkom ma inšpirujú manželove absencie… Tento som napísala minule. Súvislosti?