(ďalší príspevok do tejto už pravidelnej štvrťročnej rubriky)
boje – Je to boj, keď sa treba nachystať, aby sme išli von. Je to boj, keď už zase máme ísť domov. Je to boj, keď máš ísť na nočník. Je to boj, keď Ťa idem učesať… Je pravda, že súčasť problému je už samotné meno. Ak to (nech už je to čokoľvek) beriem ako boj, tak je veľká šanca, že to naozaj bude problém. Ak naopak mám dostatok chuti a energie na to, aby sme nebojovali, tak je pomerne slušná pravdepodobnosť, že to bude celé jednoduchšie. Táto vedomosť samotná ešte nie je riešenie. Hlavne preto, že zjavne zatiaľ nerozumieš precedenčnému právu – dnes sa naťahujeme o to isté ako včera, ako pred týždňom a nanešťastie ako zajtra. Takže keď sa nenechám zatiahnuť do boja jeden deň, nasledujúci si ma to počká. Alebo niečo iné ešte v ten istý deň. Moja jediná útecha je, že je to vraj presne veku primerané správanie, a tak sa už teraz teším, keď z toho vyrastieš.
škreky, výskoty a kňučanie – Tvoj zvukový repertoár sa rýchlo rozrastá. Prišla si na to, čo vyvolá reakciu. A niekedy to zámerne využívaš.
nechceš jesť ryby – Na jeseň som Ťa pochválila, aký si všežravec, ale okrem kreviet nám vodné živočíchy nechávaš na tanieri. A ryby sa u nás podávajú raz do týždňa. Čo ma potom privádza k vymýšľaniu takých perál, ako sú rybacie fašírky. (Recept bude budúci pondelok. Chutia lepšie, ako to možno na prvý pohľad vyzerá.)
vieš vytiahnuť umelohmotnú krytku zo zástrčky – Irónia je, že doteraz sme ich ani nepoužívali. Buď sme zástrčky strategicky zablokovali nábytkom alebo v nich niečo bolo zapnuté. Ale nábytok a zapnuté veci postupne miznú, a tak som objavujúce sa zástrčky musela “zneškodniť”, lebo aj Ty aj Kubo ste ich chceli podrobne skúmať. Proti Kubovi sú krytky dostatočná ochrana, proti Tebe už nie.
meltdowns – Niekedy príde meltdown bez akéhokoľvek zjavného dôvodu. Minule sme v knižnici počúvali rozprávku o prasiatku Olivii, potom sme vyrábali tematickú magnetku na chladničku a na záver prišlo maľovanie na tvár. A zrazu z ničoho nič rev. Alebo na prechádzke s kamarátkou z Brooklynu a jej malým synom. Ďaleko sme nedošli. Kľúč je asi v tom ‘bez zjavného dôvodu’. On ten dôvod tam (zrejme) vždy je – hlad, smäd, únava, nuda, čo ja viem, čo ešte… a Ty ho nevieš identifikovať a upozorniť priamo naň, a často je to nespojitý jav – v jednu chvíľu je všetko v poriadku a v nasledujúcu už je zle.
stále ešte často padáš – Je to výrazne lepšie, ako to bolo, keď si sa učila chodiť. Ale nedívaš sa pod nohy a zriedkavé sú dni, kedy vonku nespadneš.
opakuješ blbosti po Kubovi – Kubo má mániu zapínať práčku. Je tam veľký gombík, ktorý sa dá krútiť a robí svetielka a vydáva zvuky. A on naň akurát dočiahne. (A detská poistka tam síce zablokuje dvere, aby sa nedali otvoriť, ale spusteniu prania nezabráni.) Takže keď má cestu okolo, tak vždy testuje, či si všimnem, čo práve robí. A všímam si ho nielen ja, ale aj Ty a ide ma poraziť, keď v momente ako ho odnesiem preč, už s výskotom krútiš gombíkom Ty. Táto konkrétna práčka už o mesiac nebude problém, ale opakuješ po ňom aj kadečo iné a je ťažké Ti vysvetliť, že sa to nerobí, keď Kubo to zjavne robí.
vlasy – Nech robím, čo robím, stále vyzeráš strapatá a čo je horšie, stále Ti idú vlasy do očí. Nechcem Ťa ostrihať úplne na krátko a snažím sa česať vrkoče a sponkami chytať ofinu v nádeji, že jedného dňa budeš mať vlasy dostatočne dlhé na to, že to všetko bude držať tak, ako má. Ale ten deň sa akosi stále vzďaľuje.
opakuješ, po nás hlášky, čo by si naozaj nemusela – Napríklad ‘Ty trúba!’ (Táto konkrétne nie je moja.) A bude to len horšie.
mánia na telefóny – ‘hauó, hauó’ – Telefóny Ťa veľmi pokúšajú (a počítače, a ipody, … a vôbec všetko, čoho vieš, že sa nemáš chytať). A pritom nás takmer ani nevidíš telefonovať. Ale mágia tohto zariadenia je zjavne pôsobivá. Akurát ten látkový telefón, ktorý som Ti vyrobila, má na Tvoj vkus nejako málo funkcií.
One comment