ďalší príspevok do pravidelnej rubriky
škriekanie – Prišiel si na to, že vysoko-položený, uši-drásajúci škrek Ti určite zaručí pozornosť. Najčastejšie ho používaš, keď Ti Kika berie z rúk hračky. Ale už som videla, ako si ho spustil, ešte sa len pohla Tvojím smerom. A keď sa potom niekedy pridá aj ona, tak som rada, že nebývame v paneláku, lebo to už by nám zrejme búchali metlou z bytu pod nami a dupotali z bytu nad nami…
nočné vstávanie – Tak pozri. Máš rok a štvrť. To nie je málo. Zdá sa mi, že už by bolo na čase, aby si sa (a nás!) v noci nebudil. Zvyčajne sme hore dvakrát za noc. A Ty vieš spať až do rána, už si sa prezradil. Len neviem, prečo to nerobíš.
ani jeden denný spánok, ani dva – Momentálne si v takom veku, že dve spania cez deň sú viac, ako Ti treba, ale jedno ešte celkom nestačí. Snažím sa Ťa (aspoň v tie dni, keď sme doma a nemusíš spať “za pochodu”) dať spať iba raz, lebo sa mi zdá, že potom je aj menej toho nočného budenia.
zaspávanie – O spaní ešte do tretice. Oficiálnych uspávačov máš troch. Tata, deda a Didiho. Keď si veľmi unavený, bez protestov zaspíš sám, tak ako sme boli zvyknutí, kým sme sa presťahovali na Slovensko. Ale pokiaľ ihneď nepadáš únavou, tak chceš, aby niekto bol pri Tebe, až kým zaspíš. Oni traja si tam v pohode môžu čítať a vôbec si Ťa nevšímať. Ale keď som tam ja, tak žiadne čítanie, pýtaš sa na ruky.
nočník – Úplne ho ignoruješ. Ak sa občas (zriedka) niečo zadarí, tak to je len preto, že som Ťa tam náhodou posadla v ten správny čas. Ja už nechcem plienky…
sadanie si na kraj – Našťastie už je preč tá fáza, keď je bábo nadšené novonadobudnutou pohyblivosťou ale ešte vôbec nezaťažené pudom sebazáchovy a treba ho mať stále na očiach, lebo sa správa tak bezstarostne milo sebevražedne. Ty už s prehľadom chodíš hore a dolu schodmi, hore a dolu z postele, kresla, sedačky. Ale ešte nedávaš pozor, keď si z ľahu sadáš smerom dozadu. To Ti vôbec nepríde, že si takmer na kraji a my musíme dávať pozor, aby si sa nestrepal.
rozbité ústa – Neviem prečo, ale častejšie máš nabité ústa ako kolená. Niekde sa potkneš, spadneš a potom vyzráš, akoby si niekde v ringu dostal na hubu. Musíme nejako natrénovať padanie na ruky.
ako sa hrabeš do počítačov – A mobilných telfónov. A ovládačov na televízor. A gombíkov na umývačke riadu. A na rúre. Čokoľvek s gombíkmi, čo zapípa alebo inak zareaguje, je pre Teba fascinujúce. A my musíme (aspoň tie malé kusy, ktoré sa dajú) držať z Tvojho dosahu.
hádzanie sa dozadu – Keď protestuješ a niekto Ťa má na rukách, úplne sa našponuješ, prehneš telo, hlavu hodíš dozadu. Neviem, kde sa v Tebe berie toľko sily.
špinavé uši – Je neskutočné, koľko mazu Ti vyteká z uší. Aj keď Ti ich pravidelne a často čistím, aj tak stále vyzerajú, akoby vatovú tyčinku nevideli celé týždne.
ako ma odtláčaš pri kojení – Toto je také divné. Lebo cucať chceš a ústami ma nepustíš, kým neskončíš, ale zároveň sa o mňa zaprieš rukami a odtláčaš ma preč. Boli časy, keď si ma pri tom hladkal 🙁
Teda bomba, nebyvas ty u nas? Skriekanie, neznasam, hlavne v noci, niekolkokrat za noc…budenie tak isto, rozmyslam, ci ho idem uz odstavit, lebo vsetko so vsetkym suvisi a uz ma to viac otravuje ako tesi….pri kojeni si vsetko co je mozne, ramienka z podprsenky alebo tricko obtoci okolo ruky, niekedy aj dvomi rukami a natahuje a skrti a predtym bolo to spominane odtlacanie, ked nema co chytit rukami tak aj postipkava…
Skriekanie je mi povedome, obcas ho sprevadza hodenie sa o zem alebo fyzicke nasilie voci povodcovi zla. Najlepsie ked mi nasi hovoria, ze toto sme my ako deti teda rozhodne nerobili a skacu k malemu s novou hrackou na odvedenie pozornosti pri kazdom zakvicani. Po mesiaci na Slovensku a vyse tyzdni v Cechach nas asi tiez caka krusny opatovny trening samouspavania.