Keď sme sa vrátili z Čiech, dali sme si jeden deň na opranie, prebalenie a potom šup, šup do Tatier.
V nedeľu sme sa poprechádzali okolo Štrbského plesa, v pondelok išli hromadne vláčikom na Hrebienok a potom k Studenovodským vodopádom, v utorok sme nechali deti napospas starým rodičom a Katke (ďakujeme!) a pobrali sa na Gerlach.
Plán na stredu bol prejsť zo Štrbského plesa na Popradské, ale Kika sa zasekla ešte na prvom stúpaní a Kuba po pol hodine prestalo baviť naše prehováranie a spustil rev z plných pľúc. Tak sme to vzdali, vrátili sa na Štrbské a dali si tam piknik pod stromami.
Pre veľký úspech v utorok, sme vo štvrtok opäť zverili deti babke a dedovi a vybrali sa na Téryho chatu. Ja som vraj bola jediný člen výpravy, ktorý nevedel, že plán je ísť ďalej cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu. Ukázalo sa, že mali dopredu informovať aspoň moje nohy, lebo keď im to počas jedenia kapustnice na Téryho chate oznámili, už boli neskoro. Nohy sa zasekli a ďalej ísť odmietli. Ja za to nemôžem. Pokochali sme sa stádom kamzíkov, ktoré sa pásli na druhej strane plesa a vrátili sme sa odkiaľ sme prišli.
Nuž a na piatok sme si nechali výlet vláčikom do Lomnice. Ale v Starom Smokovci sme zabudli prestúpiť a začudovane sme pozerali z okien, ako nás električka serpentínami berie dolu do Popradu. A tak sme vystúpili v dovtedy nám neznámej dedinke Pod Lesom, zistili, že vláčik opačným smerom ide o trištvrte hodinu, pokolotočovali sa na miestnom detskom ihrisku, vrátili sa do Smokovca a vykašľali sa na Tatranskú Lomnicu. Nedošli sme síce tam, kam sme chceli, ale ciele sme si splnili – malým sa jazda vláčikmi páčila bez ohľadu na to, kam išli, a obed dávali aj v kolibe v Smokovci.
fotky tu
No skoda ze som o tom piatku a sobote nevedela. Rada by som vas videla. Totiz Stanko ostal napospas starym rodicom a my sme v piatok, v jednom domceku v dedinke Pod Lesom s kamaratom do noci kecali pri caji. V sobotu sme vyliezli a zliezli z Polianky cez Polsky hreben, Vychodnu Vysoku, Prielom, Zbojnicku a Hrebienok do Smokovca, kde by sme si aj boli byvali dali nejaky olovrant, ale akurat nam sla TEZka, tak skoda nevyuzit.
Joj, veru skoda, ze sme nevedeli. Aj ja by som sa s Tebou velmi rada stretla. (Ked sa budeme nabuduce vyskytovat v tych koncinach, preventivne sa ozvem 😉 …alebo ak budete mat vy cestu okolo Ziliny, tak daj vediet, mozme vymysliet nejaky vylet tu v okoli …alebo nocny caj)
A to je inak tiez riadna tura, co ste spravili.
Tatry si na svojom blogu spominala uz niekedy skor, no mala som cas iba to jedno popoludnie v Smokovci, a nenapadlo ma sa ti preto ozvat. Tour de Slovakia znie ako dobry napad, keby bol niekedy cas nazvys. Toho roku som o tom ani nerozmyslala, lebo dlhsie cesty vlakom stoja obcas dost nervov, a nielen kvoli poznamkam nasich, kam to ubohe dieta chcem zasa tahat, ked z toho nic nema a je mu isto lepsie na dvore.
hm, tak tie vlaciky su predsa len matuce…. nam sa stalo skoro to iste, ale v stanici, kde bolo treba prestupit si moj manzelik vsimol, ze aha co pisu na tom druhom vlaku… a rychlo sme prestupovali 🙂
Je pravda, ze v stanici to hlasili (som si vsimla cestou naspat), ale som si ista, ze vo vlaku nie – napriek tomu, ze hlasenia boli trojjazycne.
A na tych mapkach, co boli na stoliku v kazdom “kupe”, bolo sice nakreslene vetvenie, ale nijako mi z nich nevyplyval ten prestup.
Takze priestor na zlepsenie by tam bol na ulahcenie zivota takym turistom, co nemaju so sebou Tvojho manzelika 😉