páčilo sa mi:
– Film prejde Bechdelovej testom (sú v ňom aspoň dve ženské postavy, ktoré sa rozprávajú o niečom inom, ako o mužoch). A nielenže sa rozprávajú, ale ich (ne)komunikácia je jednou z hlavných zápletiek. A že výsledkom je, že sa obidve naučili aj počúvať, čo tá druhá hovorí a aj keď navzájom nesúhlasia, poznanie druhého názoru im obom prospelo. Tento odkaz nanešťastie kopa ľudí neprijme ani do dospelosti, takže nikdy nie je príliš skoro ho začať drobcom vštepovať, pokojne aj v rozprávkach.
– Vlasy. Keď už pre nič iné, oplatí sa to pozrieť pre medené kučeravé vlasy. Také chcem.
– Pixaru sa zadarilo aj iné okrem vlasov. Už tradične sme zvyknutí, že Pixar produkuje veľmi vizuálne príťažlivé filmy a ani tentoraz nesklamali. Animácia je výborná.
– Žiadna svadba na konci. Rozprávka o princeznej, ktorá sa nekončí svadbou a žitím šťastne, až kým nepomreli. Je dobré, že sú aj rozprávky, kde je princezná tá akčná a nie len krehký kvietok čakajúci, kým ju zachráni princ.
– La Luna. To je krátky film z dielne Pixaru, ktorý premietali na začiatku. Malý chlapček sa učí remeslo upratovania mesiaca od svojho (asi) otca a (asi) starého otca. Každý z tých dvoch chce, aby to robil presne ako on. Jeden s čiapkou dohora a krátkou metlou, druhý s čiapkou dole a s dlhou metlou. Chlapec nerozhodne opakuje po obidvoch. Ale potom nastane situácia, s ktorou sa ani jeden z nich ešte nestretol, a ich metódy nefungujú. A tak si mladý dá čiapku naopak a vymyslí niečo nové. Nakonci všetci traja pracujú spolu, každý po svojom. Takže sme vlastne pozerali dva filmy s tým istým odkazom – že príde čas, keď treba deti nechať ísť si po svojom.
nepáčilo sa mi:
– Chceli sme ho vidieť na veľkom plátne, tak sme sa vybrali do kina. Ale v ponuke bola iba dabovaná verzia (viem, viem, rozprávky sa musia dabovať). Ale kus radšej by som išla pôvodnú verziu s titulkami.
– Preklad názvu – Neskrotná. Je pravda, že to možno dokonca kúštik lepšie vystihuje hlavnú myšlienku filmu ako pôvodný názov. Ale ako niekto, kto už čo-to naprekladal a často sa pasoval s tým, ako najvernejšie zachovať to, čo autor chcel povedať, bez pridávania vlastného pochopenia/názoru/výkladu, mi to celkom nesedí.
– Princovia ťulpasi. Ten odkaz, ktorý rozprávka dáva, mohol byť ešte kúsok lepšie podaný, keby princovia neboli vykreslení ako takí ťuťkovia. Takto to trochu vyzerá, že to je dôvod, prečo ich princezná nechce. Keby to boli rovnako dobre “vyvinuté” postavy ako Merida, tak ten odkaz, že svoj osud držíme vo vlastných rukách, by nebol schovaný pod záclonou vyhýbania sa nevhodným ctiteľom. Na konci to aj princovia trochu sami povedali, ale podľa mňa sa s nimi dalo viac vyhrať.
– Stále málo ženských postáv. Áno, máme hlavnú hrdinku Meridu, máme jej mamu, máme pestúnku/chyžnú, o ktorej nevieme, ako sa volá a ktorá toho veľa nenahovorí. A potom ešte máme čarodejnicu, ktorá na plátne veľa času nestrávi. Ešte aj vo filme, ktorý je o dievčati, je svet plný iba chlapov.
zvláštne:
– V záverečnom Meridinom monológu, sú slová “[…niektorí si môžu myslieť,] že nám vlastný osud nepatrí.” Ale tak, ako je to povedané, to trochu znie ako “[…niektorí si môžu myslieť,] ženám vlastný osud nepatrí.” Zachytili to nielen moje uši, ale úplne samostatne aj k podobným veciam takmer hluché uši môjho brata. V pôvodnom znení takáto slovná hračka určite nebola a povedala by som, že aj ten preklad sa dal spraviť bez nej. Takto to znie trochu ako nevydarený pokus o nie dobrý vtip. Aj keď to bolo zrejme úplne neúmyselné.
Kto ste ešte videli Brave? Ako sa vám páčilo?