Ako k nám ráno chodíš do postele. Celú noc by som Ťa tam mať nechcela, ale v polospánku Ťa nad ránom objať a ešte chvíľu nemusieť vstávať je príjemné prebúdzanie. Tvoja bábätkovská vôňa je už dávno preč (aj Kubo už má len trošku), ale taký ten zľahka spotený detský spánok ešte stále cítim. A zohrievaš si u mňa studené nohy.
Ako ma vítaš, keď sa od niekadiaľ vrátim. Hlasné nadšené “Ahoj, mami” a rozbehneš sa ku mne primáčknuť.
Aká si bezprostredná a komunikatívna – aj s deťmi aj s dospelákmi. Všeličo im porozprávaš.
Ráčkovanie. Naučila si sa hovoriť r. Ale je to ešte len zo dva týždne, veľmi čerstvé, “nevyjazdené”, takže tie r-ká sú veľmi výrazne. Je zábava počúvať slová ako rrebrrík, potrrebujem čerrvenú farrbičku…
Ako sme si užili leto. Všetko je pre Teba zážitok a výlety, ktoré sme robili, sa Ti veľmi páčili. Vrátane týždňa, kedy si bola “sama” u starých rodičov v Senci. Ešte aj chystanie nového bytu je pre Teba dobrodružstvo a s elánom si mi pomáhala, pridržiava a podávala veci, keď sme sa pripravovali na maľovanie. Teraz sa tešíš do novej škôlky.
Ako si sa naučila ovládať emócie. Už máme oveľa menej kňučania, ako bývalo.
Vymýšľaš si. Nezmyselné pesničky, príhody, ktoré sa Ti akože stali, postavíš niečo z tangramových kociek a potom hádaš, že čo to je.
Spievanie. Týždeň sme boli s kamarátmi na výlete pri detskom matematickom tábore (Sezam) a tam ste aj s Kubom očarili duetom (touto uspávankou). Váš repertoár nie je príliš veľký, ale stojí za to. A od tábora je Vaša najobľúbenešia pesnička Martine, Martine.
Ako veľmi vážne vysvetľuješ ľuďom, ako veci fungujú a ako čo treba spraviť.
Ako si vychutnávaš zmrzlinu. Kubo je zaseknutý klasik, vždy si pýta čokoládovú, ale Ty experimentuješ – jogurtová, šmolková, tá zelená (mentolová)… nie, nie všetky naraz, vždy len po jednej. To je pár minút, kedy sa Ti zastavia slová a labužnícky sa sústredíš len na svoju dobrotu.