doktori – To, že by sme si teoreticky mali dať zase jedno kolo behania po lekároch… krv, očné, zuby, neurológia, prebrať výsledky na genetike… Vôbec sa mi do toho nechce. Okrem iného aj preto, lebo len málo vecí neznášaš tak ako odber krvi.
predbiehanie a provokovanie Kuba – Ono je to asi normálne a ja sa to snažím ignorovať, pokiaľ sa dá a nechať vás, nech si to riešite medzi sebou. Lebo keď zasiahnem, tak je to častejšie v Kubov prospech, keďže on je ešte stále v nevýhode, ale nechcem, aby si to Ty vnímala, že jemu nadržiavam. Bežíš rýchlejšie ako on, ja Ti nechcem hovoriť, nech ho necháš vyhrať, ale zase zakaždým počúvať jeho jačanie, pričom Tebe je to v zásade jedno, len on by chcel byť prvý. A presne vieš, čo ho vytočí a aj tak to robíš. Prečo?
veľa vecí si nechávaš pre seba – Tým, že už chodíš do škôlky, veľa vecí sa Ti deje mimo mňa. A veľa z nich si necháš pre seba a dozviem sa o nich len tak mimochodom. Na priame otázky väčšinou neodpovedáš a môj najspoľahlivejší zdroj informácií sú večerné debaty v posteli, už po čítaní, keď je zhasnuté svetlo. Ale ani to sa nesmiem pýtať, vtedy sa zasekneš, musím Ťa nechať rozprávať a počkať si, čo príde. Bojím sa, že raz Ti niekto ublíži a Ty to budeš nosiť v sebe bez toho, aby si nám o tom povedala.
plávanie a namáčanie vlasov – Neviem, kde sa to pokašľalo. Kedysi si mala veľmi rada vodu, ponárala si sa bez problémov. Teraz? Vreskoty, keď sa Ti na plavárni trochu namočia vlasy. (Nedeľné umývanie vlasov absolvuješ síce s nevôľou, ale bez zvukového doprovodu, predpokladám preto, že to je už zabehnutý rituál.) Do vody ideš, ale treba Ťa ukecávať. V škôlke si mala dva 5 týždňové krúžky plávania a saunovania, ale po tom druhom mi učiteľka povedala, nech Ťa už na tretí nedávame a radšej nech skúsime ísť častejšie s Tebou plávať my, lebo si s nimi nechcela chodiť do vody.
panický strach zo psov – Stále si nie som vedomá toho, že by si mala nejaký zlý zážitok s nejakým psom, ale akonáhle sa k Tebe pes priblíži bližšie ako na meter, tak jačíš a utekáš. A to nielen, keď to je veľká tmavá obluda, ale aj úplne malé neškodné metličky. V bytovke bývajú dvaja psíci – jeden taký malý biely brčkavý, druhá taká staršia hnedá miešanka – obaja priateľskí už na pohľad, a Ty vrieskaš vždy keď sa stretneme na schodoch. Sused vedľa nám už navrhol, že či neskúsime nejaké spoločné prechádzky s ich Lesiou, lebo sa mu zdá, že takáto reakcia nie je celkom normálna. Povedala som, že hej, ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali.
málo one-on-one času – Obyčajne, keď sme spolu, tak je s nami aj Kubo a ja by som sa Ti chcela viac venovať “jeden na jedného”.
kričanie – Kričím na Teba príliš často. A potom niet divu, že Ty niekedy tiež kričíš na ľudí.
zápal očných spojiviek – Alebo čo to je. Priniesla si to zo škôlky, o dva dni to už samozrejme mal aj Kubo.
S vodou je to zaujimave. So Stankom ako malickym som pravidelne plavat nechodila, lebo sa mi to zdalo trochu “overrated”. Obcas sme sa do vody dostali, no a minule leto, skoro dva a pol rocny s tym nemal problem. Potom sme asi 2-3 mesiace nikde neboli a ked sme sa k tomu dostali, visel na mne zaveseny minimalne troma koncatinami. Skusili sme potom chodit raz za tyzden a postupne zvladol byt podoprety iba pod bruskom (ponorit hlavu sme neskusali, aby som ho nevydesila). Kika sa vody boji alebo ju len nema rada? Mozno v tom druhom pripade je to len faza.
Dufam, ze to je len faza. A ze to zase “rozbehneme”, ako vy so Stankom.
Myslim, ze Kika sa vody ako takej neboji, lebo ked sme spolu, tak ide – bud podopreta, alebo sama s kolesom. Ale vyslovene nema rada spliechanie a namocenie vlasov. Asi zacneme chodit s plavacou ciapkou alebo co…