Minulý rok sme na jeseň v škôlke vyrezávali tekvice. To sa pospolitému ľudu zdalo asi príliš americké, tak tentokrát bolo zadanie doniesť ovocie a zeleninu a všetky možné aj nemožné drobnosti, že budeme robiť ovocníčkov. Malo to dve muchy:
– tá malá bola, že akcia sa konala doobeda. Takže prišli iba maminy na materskej, ja na home office a jeden ocino, ktorý mal poobednú službu. A niektoré deti ťažko niesli, keď rodičia potom odchádzali preč. O tretej poobede by bol asi lepší čas.
– a tá veľká, že ja mám veľkú nechuť na hranie sa s jedlom. Snažím sa túto filozofiu raziť aj doma. Takže keď potom vidím hruškových ježkov, ktorí si na pichliačoch nesú čučoriedky, tak mám zmiešané pocity.
Ale výtvory to boli parádne:
A to ste ich potom nezjedli? Podla mna je to pekne. Samozrejme je ina vec robit to cisto na ozdobu z kupovanych cucoriedok (alebo americkych jablk za $2/lb), ale zasa z nazbieranych sipok, alebo ked ma clovek na jesen v zahrade jablk a hrusiek, ze aj tak len rozmysla kolko zavarit a kolko na strudlu, tak preco nie?
no praveze nezjedli 🙁
na dalsi den poobede tam uz vystavka ani nebola 🙁 Kika hovorila, ze pani upratovacka vsetkych ovocnickov spratala do vreca… predpokladam, ze im tam zacali poletovat musky alebo co…