life in progress
Rovná čiara

Koniec jednej “traumy” z mladosti

Ani si už presne nepamätám, čo to bolo. Zdá sa mi, že rifle, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Jednoducho niečo, čo som chcela prešiť. A ani si presne nepamätám, koľko som mala rokov. 12? 13? 14? Viac asi nie. A mama usúdila, že prečo nie, nech si skúsim. Dostala som prístupové práva k jej šijaciemu stroju….

ďalej...

Víkendové surfovanie

V posledných pár dňoch so viac čítala knihy (Alice Munro, Žítkovské bohyne, Život bez pšenice) ako internet (môžu za to Vianoce, konferencia a choroba), takže dnes len jedna zaujímavá linka: Virginia Woolf: A room of one’s own All I could do was to offer you an opinion upon one minor point — a woman must have money and a room…

ďalej...
Kika čítala menovky

Oneskorené vianočné fotky

Naše plány ohľadom vianočného stromčeka akosi nevyšli. Bola som ešte v októbri alebo v novembri niečo hľadať v Baumaxe. Nenašla som síce, ale zato mali akciu na malé stromčeky. Tak som jeden zobrala. Bol pri nich síce lístok, že nezaručujú, že stromček bude ďalej rásť, ale povedala som si, že to risknem. Presadila som ho. A myslela som si, že…

ďalej...

Víkendové surfovanie

Do nového roku všetkým prajem veľa zdaru a kopu splnených prianí  a časom aspoň trochu snehu, keď sme ho už nemali cez sviatky. 🙂 Nie som fanúšikom novoročných predsavzatí, ale jedno si predsalen dám – budem sa snažiť, aby mi tu zase okrem každotýždňových liniek pribúdali aj občasné recepty a iné články. Dnes však tie linky: silent suffering: in 3…

ďalej...